Let's make a deal 2

Hermiona sedela v dome svojich rodičov a zízala na zapnutý televízor. Bola sama, lebo jej rodičia sa ešte nevrátili z Talianska a v ruke stískala kus papiera, nad ktorým strávila tri dni.

Musela potratiť rozum, keď súhlasila s Malfoyovým návrhom. Ale čo sa stalo, stalo sa a ona mala teraz za úlohu urobiť zoznam desiatich bodov, ktoré mu majú ukázať, prečo stojí život za to. On mal urobiť niečo podobné pre ňu. Bola trochu vydesená z toho, čo by v tom jeho zozname mohlo byť. A ešte k tomu Hermiona vo svojej nekonečnej hlúposti nepochopiteľne súhlasila, že ani jeden dohodu predčasne nezruší.

Ich limit boli tri dni. Tri dni mali na to, aby zostavili zmysluplný zoznam. Ona ho mala urobený už v prvý deň a ostatné dva dni ho iba menila, kým nakoniec nezostala pri tej pôvodnej verzii.

Sťažka si vzdychla a zadívala sa von oknom. Bola polovica januára a nebolo prekvapujúce, že vonku snežilo. Okrem toho, skvele sa to hodilo na prvú úlohu na jej zozname.

Vstala, obliekla si teplý červený kabát, zababušila sa do šálu a čiapky, vzala si rukavice a vyrazila z domu. S Malfoyom sa dohodli, že sa dnes stretnú v parku neďaleko jej domu, aby mohli začať s ich pokusom.

"Takže si naozaj prišla," poznamenal Malfoy, keď k nemu Hermiona pristúpila a zatvárila sa nervózne.

"Predsa sme sa dohodli..."

"Dohodli, ale aj tak som prekvapený."

Hermiona sa nielenže tvárila nervózne, ale sa tak aj cítila. Nebola si istá, čo teraz urobiť.

"Hm... máš ten zoznam?" spýtala sa.

Malfoy prikývol, zalovil vo vrecku šedého kabáta a vytiahol poskladaný papier. "Vieš, čo, Grangerová? Myslím, že by sme si tie zoznamy nemali ukazovať. Bude zaujímavejšie, ak nebudeme vedieť, čo nás čaká."

Hermiona sa zamračila. "Pre teba to možno bude zaujímavé, ale ty sa nemusíš báť, že na mojom zozname je niečo zákerné alebo nebezpečné. Ja to povedať nemôžem."

Uchechtol sa. "Neboj sa. Nie je tam nič, čo by ťa mohlo vážne zraniť."

"Čo myslíš tým VÁŽNE zraniť?" vykríkla a zízala na neho rozšírenými očami.

"Upokoj sa. So mnou si v dokonalom bezpečí," chlácholil ju trochu ironickým hlasom a ona si odfŕkla. Možno bol jedným z najnadanejších čarodejníkov a možno bol niekto, koho by rozhodne chcela mať pri sebe, keby ju napadla banda smrťožrútov, ale to znezamenalo, že mu bezvýhradne dôverovala.

Draco Malfoy bol nebezpečný vo viacerých ohľadoch.

"Dobre, ale vyhradzujem si právo odmietnuť úlohu, ak to bude nebezpečné," rázne povedala, ale on záporne pokrútil hlavou.

"Nie."

"Prečo?"

"Ja také právo nemám, takže ho nebudeš mať ani ty. A ani nezačínaj s tým, že ho môžem mať aj ja," dodal, keď videl, ako začala otvárať ústa. "Ak to chceme naozaj urobiť, musíme to urobiť poriadne, Grangerová. Bez výnimiek."

Naozaj to chcela urobiť. A to nehovorila o tom, že to zúfalo potrebovala. Dokelu. Možno mal pravdu. Ak bude vyberavá a nebude robiť veci, ktoré by sa jej nepáčili, potom načo by to bolo? Tak by sa nezmenila.

"Okej. Ale sľúb mi, že tam nie je nič, čím by som niekomu ublížila," dožadovala sa, ale výraz, ktorý sa zjavil na jeho tvári, ju trochu uvrhol do hanby. Dávno vedela, že taký už nie je. Ale nejako si nemohla pomôcť a musela to povedať.

"Tak... ako navrhuješ, aby sme to urobili?" opýtal sa po chvíli Malfoy a sledoval Hermionu, ako sa vybrala na zasnežený trávnik.

"Poď sem!" zavolala na neho a on sa zamračil.

"Načo?" zakričal, keď k nej pomaly kráčal.

Zazubila sa. "Aby si mohol splniť svoju prvú úlohu."

"A to je?"

"Postaviť snehuliaka!" nadšene povedala a sledovala, ako sa jeho tvár pretiahla.

"A môžeš mi povedať, ako mi má stavanie snehuliaka ukázať hodnotu života?" trochu povýšenecky sa spýtal a Hermiona sa usmiala.

"Stavať snehuliaka je zábava."

"To sa ešte uvidí," zamumlal a postavil sa vedľa nej.

***

"Nebudem to robiť za teba, Malfoy!" podráždene vyhŕkla Hermiona a snažila sa pohnúť obrovskou snehovou guľou.

"Keby si ma nechala použiť prútik, nemusela by si sa s tým naťahovať," namyslene odpovedal Malfoy a predsa len sa zohol a pomohol jej tlačiť.

"Povedala som ti, že prútiky sa používať nebudú. A okrem toho, nie som to ja, kto by to mal robiť, ale ty!"

"Mohla by si mi ešte povedať, kde je tá zábava, ktorú si sľubovala?!"

"Keby si nebol taký kretén, Malfoy, a nesťažoval sa stále, tak by si sa zabával!" vyštekla na neho, vystrela sa a založila si ruky v bok. "Chcela som ti pomôcť, lebo si ani nevedel, ako by si mal začať toho snehuliaka stavať, ale ty si ma nechal urobiť samú celý spodok a jediné, čo si robil, bolo, že si frfľal."

Draco ju chvíľu pozoroval, ako tam stojí s rukami v bok, je celá od snehu a začervenaná od námahy. Premýšľal nad tým, že by ju poslal do čerta, ale keď už sa na to dal, nemienil sa vzdať tak rýchlo. Jeden poondený snehuliak ho predsa nemôže zastaviť.

Rezignovane si povzdychol a pristúpil k nej.

"Tak fajn. Čo mám teda robiť?"

"Posledných desať minút si ma pozoroval a ešte stále nevieš, čo máš robiť?" skepticky sa spýtala a on sa zaškľabil.

Začal tvarovať v rukách malú snehovú guľu, ktorú potom váľaním v snehu zväčšoval. Hermiona mu pomohla, keď už bola tá guľa veľká, spolu ju zodvihli a položili na tú, ktorú spravila Hemiona.

"Už ti chýba iba hlava a potom ho ozdobíš," s úsmevom inštruovala a sledovala, ako sa pasuje s ďalšou snehovou guľou.

"A nepovieš mi čím?" opýtal sa jej a ona si uvedomila, že má pravdu. Nemali nič, čím by ho mohli ozdobiť.

Poobzerala sa okolo seba a dostala nápad. Vzala zo štrkovej cestičky pár kamienkov, svoju čiapku a požiadala Malfoya, aby ju kryl. Potom vytiahla prútik, premenila kamienky na gombíky a svoju čiapku na hrniec.

"Tak, už máš niečo, čím ho môžeš dotvoriť. Z gombíkov urobíš oči, ústa a nos a na hlavu mu dáš hrniec."

"Načo mu bude na hlave hrniec?" nechápavo sa spýtal a vzal od nej gombíky.

"Aby mu nebola zima."

"Nerád ťa oberám o ilúzie, Grangerová, ale je to snehuliak. Okrem toho, že to nie je živá bytosť, takže nemôže cítiť chlad, je urobený zo snehu, ktorého základnou zložkou je... prekvapenie - chlad!"

Hermiona nad ním prevrátila oči. "Tak sa to hovorí deťom."

"Skvelé. Ale uvedomuješ si, že ja nie som dieťa, však?"

"Nie, Malfoy, neuvedomujem," ironicky odpovedala a pokrútila hlavou. "Musíš mať vždy posledné slovo?"

"Pokiaľ viem, ešte sme neskončili rozhovor, takže som ešte nemal možnosť mať posledné slovo."

"To je iba detail, veľmi dobre vieš, ako to myslím," povedala a zadívala sa na skoro dokončeného snehuliaka. "Hm... ešte mu niečo chýba."

"Čo?" Neopýtal sa to zvedavo, ale Hermiona ocenila, že to vôbec urobil.

Pristúpila k obrovskému bielemu monštru, dala si dolu šál a obtočila ho okolo jeho "krku". "Teraz je to perfektné. No, nie úplne, lebo nemáme metlu, ale takto to stačí."

S očakávaním sa otočila na Malfoya, ale on sa na ňu díval so zdvihnutým obočím a na tvári mal niečo medzi znudeným a trochu podráždeným výrazom.

"Stále nechápem, čo na tom má byť zábavné," zamumlal.

"Vieš, aký si otravný?!" vyhŕkla tento raz už naštvane, prešla pár krokov ďalej s úmyslom vykašľať sa na neho, ale potom si to rozmyslela.

Zvrtla sa, zodvihla zo zeme sneh, urobila z neho guľu a rýchlo ju do neho hodila, kým ešte stál otočený chrbtom k nej a nepozeral sa. Trafila ho rovno do hlavy! Keby sa o to snažila, určite by to nedopadlo tak dobre.

Malfoy, ktorý sa okamžite chytil za hlavu, sa otočil a zízal na ňu rozšírenými očami.

"Ty si do mňa trafila guľu?" spýtal sa neveriacky a Hermiona povýšenecky nadvihla jedno obočie.

"Iba som ti vrátila to, ako nemožne si sa správal."

"Ó, Grangerová, nemáš ani tušenia, čo si na seba zoslala," precedil pomedzi zuby, ale ju nevystrašil.

"Vážne? No už sa bojím," posmešne odpovedala, ale potom s hrôzou v očiach pozerala, ako sa zohol, aby si mohol zo snehu vyrobiť strelivo a začal po nej hádzať snehové gule.

***

Hermiona sa ukrývala za mohutným kmeňom stromu, rýchlo dychčala a snažila sa upokojiť. Malfoy bol v triafaní sa snehovými guľami do terča prekliato dobrý. Len škoda, že tým terčom bola ona.

"Dobre, Malfoy, vzdávam sa!" vykríkla a čakala na jeho odpoveď. Tá však neprichádzala.

Pomaly vykukla spoza stromu, aby preskúmala okolie a bola pripravená okamžite utekať, keby nebral jej kapituláciu na vedomie.

"Na to je už neskoro, Grangerová," ozval sa za ňou Malfoyov hlas a ona sa okamžite otočila. "Ak si si myslela, že z toho vyviazneš tak ľahko, tak si sa mýlila," povedal, vrhol sa na ňu a zvalil ju na zem.

Hermiona zapišťala, ale to nebolo nič proti tomu, čo robila, keď na ňu začal hádzať všetok sneh, ktorý mu prišiel pod ruku.

"Prestaň! Malfoy!" jačala, kým sa mu jej konečne neuľútostilo a prestal ju obhadzovať haldami snehu.

"Vyzeráš hrozne," informoval ju, kým sedela na zemi a vyzerala ako zmoknuté kura.

"Vďaka za kompliment," ironicky odpovedala a rukou si zašla do vlhkých vlasov. "Nerada ruším túto chvíľu, ale musím sa vrátiť domov a uložiť sa do vane s horúcou vodou, aby som z toho tvojho útoku nedostatla zápal pľúc."

Vstala a začala sa oprašovať od snehu, keď zrazu zacítila niečo na svojom krku. Keď sa vystrela, uvedomila si, že jej Malfoy obtáča okolo krku svoj šál.

Spýtavo sa na neho zadívala.

"Aby si náhodou z tej trochy snehu neumrela," vysvetlil, zvrtol sa a začal kráčať preč.

"Vieš, na to, že si guľovačku v živote nezažil, si v nej prekliato dobrý," zavolala za ním, on sa otočil, uškrnul sa a potom pokračoval v ceste.

Hermiona si povzdychla, trochu sa striasla zimou a vybrala sa smerom k svojmu domu.

"Mimochodom," začula za sebou zrazu, prekvapene sa zvrtla a zistila, že znova stojí iba pol metra od nej, "mala by si vedieť, že si dnes splnila prvú úlohu na mojom zozname."

"Čo to je?" zvedavo sa spýtala a pozorne sa na neho pozerala.

"Urobiť niečo zákerné."

"Čože?! Ja som neurobila nič zákerné!"

Uškrnul sa. "A ako by si podľa teba nazvala to, že si mi trafila snehovú guľu do hlavy, kým som bol otočený chrbtom a nemohol sa brániť?"

"No...," začala Hermiona, ale potom sa zarazila. Mal pravdu! Vážne to bolo od nej zákerné.

Na Malfoyovej tvári sa objavil ďalší úškrn. "Maj sa, Grangerová," pozdravil ju, otočil sa a kráčal preč, zatiaľ čo ona ho zarazene pozorovala.