Let's make a deal 3

O dva dni po tom, čo Hermiona zažila katastrofálne stavanie snehuliaka s Malfoyom, ktoré skončilo tak, že sa vrátila domov celá mokrá a premrznutá, sa zjavil dotyčný blondiak na prahu jej dverí.

Asi nikdy vo svojom živote nebola prekvapenejšia než vtedy. Zízala mu do tváre na ten jeho hrôzuvzbudzujúci úškrn a v ústach mala zrazu sucho.

"Malfoy," zarazene sa jej podarilo dostať zo seba.

"Si pripravená, Grangerová?" spýtal sa.

"Pripravená na čo?"

"Splniť ďalšiu úlohu na mojom zozname."

Hermiona sa odtiahla od dverí, aby mohol vojsť dnu a aby jej nefúkal studený vietor do domu. "A čo by to malo byť?"

"Najprv sa choď obliecť do niečoho pekného a zvodného," prikázal jej a ona na neho vyvalila oči.

"Zvodného?" vydesene vyhŕkla. "Čo je to za úlohu?" Už sa začínala vážne obávať. Nikdy nemala pristúpiť na takúto dohodu. Čo si vôbec myslela?

"Obleč sa a potom ti poviem," trval na svojom Malfoy, prešiel do jej obývačky a sadol si na gauč.

Hermiona ho chvíľu bezradne pozorovala, potom sa však otočila a vybehla na poschodie, aby sa obliekla.

***

"Nevyzerá to najhoršie," povedal Malfoy, keď konečne zišla dolu v tmavomodrých krátkych obtiahnutých šatách a čiernom flitrovanom svetríku.

"Je to príliš slávnostné? Keďže si mi nepovedal, kam ideme, tak som nemohla vedieť, či sa to hodí alebo nie. Ale môžem sa ísť aj prezliecť," navrhla, ale on pokrútil hlavou.

"Nie, je to dobré."

"Takže, kam ideme a čo je moja úloha?" napäto sa spýtala. Dúfala, že neznela príliš žalostne, ale kto by na jej mieste nemal obavy?

"Tá úloha je úplne jednoduchá. Ide o to, aby si sa do rána zabávala v bare alebo nejakých podnikoch. Na mojom zozname je to asi to najjednoduchšie."

"Celú noc?" útrpne sa spýtala Hermiona a zamračila sa. "Zajtra idem do práce, Malfoy."

"Ja viem, to je práve pointa," odpovedal jej, vstal a začal kráčať ku vchodovým dverám. "Nijaký normálny človek sa nenechá obmedzovať pracovným režimom. Ale všetci veľmi dobre vieme, že ty, ako najnudnejšia a najzodpovednejšia osoba na svete, by si nikdy nestrávila noc v strede týždňa inde, než sladko spiaca vo svojej vlastnej postali."

"Je na tom snáď niečo zlé?" trochu urazene sa spýtala. Nie je treba poukazovať na to s takým opovrhnutím v hlase. A okrem toho, Hermiona to pokladala za kladnú stránku svojej osobnosti. Neflákala sa, ale pilne a poctivo pracovala. To predsa nemôže byť zlé!

Ale bolo to nudné. Mal pravdu. Jej celý život je nudný. A je trochu frustrujúce, že si to neuvedomila skôr. A úbohé.

"Samozrejme, že je na tom niečo zlé. Potrebuješ vypustiť paru, Grangerová. Vôbec sa nečudujem, že nemáš chlapa... od tej večnej práce si neustále napätá ako pružina."

"A ty máš niekoho?" spýtala sa ho Hermiona so zadosťučinením v hlase, lebo vedela, že nemá.

"To je niečo iné," zamumlal a ona sa uškrnula.

Pokrútila hlavou, vzala si kabát, otvorila dvere a keď vyšli von, zamkla za nimi. "Vôbec to nie je iné."

Už bolo skoro desať hodín, vonku bola tma ako v rohu a z oblohy znova padal sneh. Hermiona preklínala tie vysoké opätky, ale iné topánky by sa k tým šatám naozaj nehodili. Keď uvidela, ako sa leskne chodník pred jej domom, okamžite chňapla po Malfovom predlaktí.

On sa k nej otočil a s otázkou v očiach nadvihol obočie.

"Ty si chcel, aby som si tie šaty nechala a s týmito opätkami by som neprešla bez zlomeniny ani pol metra," vysvetlila, Malfoy prevrátil očami a jednu ruku obtočil okolo jej pása.

***

"Vieš čo?" spýtala sa Hermiona, keď prechádzali po rušnej ulici v centre mesta. "Chcem ísť do karaoke baru."

"Prečo?" udivene sa jej spýtal Malfoy a pevnejšie si ju pritiahol k sebe, keď sa už asi tisícikrát šmykla a zavrávolala.

"Lebo to je zase tvoja úloha na mojom zozname. Budeš spievať v karaoke bare!" poznámila mu s obrovským úškrnom na tvári a v tej chvíli ju ten prekliaty, zasraný Malfoy pustil, ona sa šmykla, nohy jej vyleteli do vzduchu a zadkom pristála na tvrdej zemi.

"Čože?!" vyhŕkol blondiak a zízal na Hermionu rozpleštenú na zemi.

"Zbláznil si sa, ty idiot?!" vykríkla po počiatočnom šoku. "Prestaň na mňa tupo zízať a pomôž mi vstať!"

Draco sa k nej zohol, pomohol jej na nohy, ale jeho výraz naznačoval, že je stále rovnako vyvedený z miery.

"Au, môj zadok!" sťažovala sa Hermiona, šúchala si boľavú časť tela a začula, ako sa skupinka ľudí, ktorá práve prechádzala okolo, potichu chichotala. Veľmi dobre vedela, že na nej.

"To nemôžeš myslieť vážne," omámene zo seba vysúkal Draco, kým ona zisťovala, aké škody spôsobil pád jej šatám.

"Čo nemôžem myslieť vážne?" neprítomne sa spýtala.

"Ja nebudem spievať v karaoke bare!"

Úškrn, ktorý mala Hermiona na tvári pred pádom sa navrátil, ale teraz v ňom bol okrem šibalstva aj dosť veľký podieľ zlomyseľnosti.

"Ale budeš. Musíš," sladko odvetila a užívala si zdesenie, ktoré sa mu zračilo v tvári.

"Za toto mi zaplatíš, Grangerová," vytisol cez stisnuté zuby Draco.

"Ale nehovor," povedala Hermiona s miernym úsmevom, ale to oduševnenie sa už kamsi nadobro stratilo. Snažila sa vyzerať ľahostajne, ale nebola si istá, či to zabralo, pretože Hermiona to vedela. Vedela, že mu za to zaplatí.

***

"Akú pesničku si sa rozhodol spievať?" snažila sa navodiť nejakú konverzáciu, ale on iba naduto sedel naproti nej, v ruke zvieral pohár s nejakým alkoholom a tupo civel pred seba.

"Nebavím sa s tebou!" prudko vyhŕkol a ona pretočila očami.

"Chováš sa ako decko," utrúsila, prehodila si nohu cez nohu a keď nereagoval, povzdychla si. "To, že z toho ani jeden z nás nevycúva, bol tvoj nápad," pripomenula mu.

Draco sa zatváril mierne znechutene a zvraštil nos. "Nepovedal som, že to neurobím."

"Tak prečo sa teda takto správaš?" opýtala sa.

"O tom, ako sa môžem alebo nemôžem správať pri plnení úlohy, nebola v dohode vôbec reč," odmerane odvrkol.

Dobre, tak tá jej úloha zahŕňala trochu spoločenského znemožnenia, ale bolo to pre zábavu. Jej cieľ bolo zmyť z neho ten jeho naškrobený výraz, ktorý nosí na tvári ako masku.

"Môžeš prestať byť nafučaný?" nevrlo povedala, ale on ju zase ignoroval. "Si fakt nemožný. Stavím sa, že ty máš pre mňa pripravené omnoho horšie veci, takže sa netvár, že ti bohvieako ubližujem. Je to iba jedna pieseň. Ak chceš, môžem to zaspievať s tebou."

Jedinou odpoveďou, ktorú dostala, bolo to, že na ňu nepríjemne zazrel a ona bola už radšej ticho.

***

Do kelu! Draco Malfoy vedel spievať. Nemohla tomu uveriť. Skoro spadla zo stoličky, keď počula, ako z jeho úst vychádzajú naozaj príjemné zvuky v rytme nejakej pesničky od Beatles.

Ďalší šok pre ňu bol, že poznal Beatles. Zamračila sa. Dúfala, že sa aspoň trochu znemožní, ale ľudia začali tlieskať do taktu pesničky a na konci sa barom ozval ohlušujúci potlesk.

Keď sa vrátil naspäť na miesto naproti nej a sadol si, ešte stále sa mračila a ruky mala bojovne prekrížené na hrudi.

"Ako to, že vieš spievať?" spýtala sa skoro naštvane a Draco sa k nej otočil s trochu znudeným výrazom na tvári, ktorý až otravne hraničil s povýšeneckosťou.

"Nevieš o mne veľa vecí, Grangerová."

V tom mal pravdu. Až tak veľa toho o ňom nevedela.

"Fakt ma štve, že moje úlohy sú také ľahké, kým po tých tvojich budem ja s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať psychiatra."

Uškrnul sa. "Ako to môžeš vedieť? Zatiaľ si splnila iba dve úlohy, ktoré boli úplne jednoduché a neškodné."

"Ale všetky také nebudú," konštatovala a Malfoy sa potichu zasmial.

"Tak predsa ma len trochu poznáš."