Let's make a deal 10

Hermiona si práve varila čaj a premýšľala nad ďalším dňom zaplneným doháňaním všetkej práce, ktorá sa jej nakopila počas jej malej dovolenky, keď sa jej domom ozval zvonček. Vypala kanvicu, naliala horúcu vodu do hrnčeka a ponáhľala sa ku dverám. S trhnutím otvorila, lebo ten dotyčný znovu zazvonil a jej to pekne podráždilo nervy. Z miesta pred vchodom bolo vidieť, že svieti v kuchyni a že je zrejme už na ceste k dverám, takže ten človek vôbec nemal dôvod štvať ju neustálym ťukaním do vypínača zvončeka.

"Ahoj," prekvapene zvolala, keď zbadala, že pred dverami stojí Malfoy. Odvtedy čo sa vrátili spať do Londýna prešiel skoro týždeň a on sa jej vôbec neozval. "Čo tu robíš?" spýtala sa trochu hlúpo, pretože vedela, že jej chýba spraviť ešte jednu úlohu... a jemu dve.

"Och, nie, prosím, nehovor mi, že musím splniť zase nejakú sprostú úlohu. Naozaj som mala dnes hrozne ťažký deň a na tvoje hlúposti nemám náladu," zastonala.

"Nie, nejde o teba," odpovedal jej vážnym hlasom. Až príliš vážnym a to ju donútilo zamračiť sa. "Smiem vojsť?"

"Samozrejme, poď dnu." Odstúpila a pustila ho. Zamierila do kuchyne, kde nechala na linke svoj čaj a on ju nasledoval. "Takže, čo potrebuješ?"

Zvrtla sa a nachytala ho, ako ju uprene pozoruje. Možno až príliš uprene a ona začínala premýšľať nad tým, či sa niečo nedialo. Prišiel sem len tak, tváril sa hrozne vážne a ešte na ňu aj podorivo hľadí. Niečo tu nebolo s kostolným poriadkom.

"Premýšľal som," začal trochu váhavo a hneď na to sa zasekol a pár sekúnd mlčal.

"O čom?" spýtala sa Hemriona, aby prerušila napäté ticho a možno aj preto, aby mu dodala odvahy. A možno preto, lebo ju proste nebavilo stáť tam v tichosti ako kôl v plote.

"Premýšľal som a rozhodol som sa, čo by mohla byť moja predposledná úloha - to bláznivé. Teda, ak si môžem vybrať, čo urobím. Nevravela si, že to jednoznačne musíš vybrať ty."

"To nie, je to na tebe," potvrdila. Pozerala na neho s očakávaním, že jej prezradí, čo sa chystá urobiť, ale on len mlčal a

zízal na ňu. "Tak? Čo to je?"

Bozk.

To nepovedal. Slovo bozk sa vynorilo v jej mysli ako obrovský červený transparent, ktorý svieti na poplach vo chvíli, keď k nej bez najmenšieho varovania pristúpil a len tak ju pobozkal. Lenže vtedy už bolo na nejaké imaginárne varovania neskoro.

Hermiona sa asi milisekundu po tom, čo sa na ňu vrhol, rozhodla, že sa od neho odtrhne skôr, než ju to pohltí a ona stratí hlavu v tom ošiali, ale akonáhle si to prikázala, už bolo neskoro. Jeho drobné chvenie, jej zimomriavky a kradmé, nevinné dotyky bolo viac, než mohla zniesť s čistou hlavou.

Našťastie, Malfoy mal trochu triezvejšie uvažovanie a on bol ten, kto ich bozk prerušil, za čo ho Hemriona velebila a preklínala zároveň.

"Úloha splnená," zamrmlal zľahka zadychčane a ona omámene prikývla.

"Takže, toto bolo niečo 'fakt bláznivé'?" bez dychu sa spýtala a oprela sa o linku trochu ďalej od neho. Alebo lepšie povedané spadla na ňu, čo bol následok chvenia v jej nohách.

Prikývol. "Myslím, že to rozhodne spadá do kolonky bláznivé. Čo je moja ďalšia úloha?"

"Čože?" Bola úlne mimo a skoro ho ani nepočúvala. Ale teraz keď sa to spýtal... Panebože, čo ju to posadlo, že si zmyslela, že jeho posledná úloha bude... Umrie, teraz určite umrie.

"Čo je moja posledná úloha? Som v ráži a celkom by sa mi hodilo, keby to už mám konečne z krku."

"Nechaj si niečo aj na zajtra," povedala tenkým hlasom a modlila sa, aby mu to stačilo a on sa tým prestal zaoberať. Lenže to by nemohol byť Malfoy.

"Neodídem, kým mi to nepovieš," tvrdohlavo prehlásil, čo viac-menej čakala.

Hermiona si povzdychla, sklonila hlavu a zamumlala: "Zamilovať sa."

"ČOŽE?!"

Nevedela sa rozhodnúť, či to bolo prekvapené vykríknutie alebo zdesené, alebo niečo iné... Hermiona sa v tej chvíli cítila tak neuveriteľne trápne, že pocítila urgentnú potrebu začať sa okamžite obhajovať.

"Je to hlúpe, ja viem. Neviem, čo som si myslela, keď som robila ten zoznam a určite nemôžem skontrolovať, či si sa zamiloval alebo nie a nie je vôbec fér, že sa chcem takto starať do tvojho..."

"Už sa stalo," prerušil ju prekvapivo pokojným hlasom a ona prudko obrátila hlavu k nemu.

"Prosím?"

Nebola si vedomá toho, že sa s niekým stretával. Vlastne, ona o jeho osobnom živote veľa nevedela a pokojne mohol mať priateľku. Lenže toto nejako nepredpokladala aj na základe toho, že s ňou strávil niekoľko dní sám na ostrove. To jej to nevadilo? Alebo bola taká tolerantná?

Na odpoveď na jej otázky však nemusela čakať dlho. Kým sa v duchu čudovala, čo to je za ženskú, ktorá nechá svojho priateľa samého s inou ženou, on sa k nej znova priblížil a... dal jej frčku do nosa.

"To myslíš vážne? Samozrejme, že do teba," prehlásil tónom, ako keby si myslel, že nemá všetkých po hromade, rýchlo ju objal a znova ju pobozkal. Ani jej nedal šancu smrteľne sa na neho zamračiť a pošúchať si nos. Frčka do nosa! To bolo také infantilné!

Ďalších asi dvadsať minút strávili v podobnej polohe, pritisnutí na kuchynskej linke, kým jej čaj chladol položený vedľa nej. Potom sa od nej Malfoy rýchlo odtiahol a bral sa ku dverám so slovami, že má nejaké stretnutie kvôli práci. Hermiona ho omámene odprevadila ku dverám.

"Uvidíme sa zajtra?" spýtal sa jej tesne pred odchodom a keďže ona mala prakticky od ich prvého bozku mozog zahalený ťažkým oparom, nechápavo na neho civela a jediné, čo ju zachránilo od úplne idiotského výzoru, bolo, že pri tom nemala otvorené ústa.

"Načo?"

Usmial sa, ale nie tým pomstychtivým úškrnom. "Ešte ti predsa ostáva splniť poslednú úlohu," pripomenul jej a ona prikývla.

"Ach, áno. Ale mohol by si mi povedať čo to je, aby som sa mohla pripraviť. Ja som ti povedala," dodala ešte, lebo mala pocit, že sa chystá niečo namietať. Ale on iba pokrčil plecami.

"Fajn, ako chceš." Siahol do vrecka nohavíc a vytiahol malý papierik. "Urobiť bez rozmýšľania niečo, čo môže mať zničujúce následky," prečítal.

Hermiona sa usmiala. "Môžeš to považovať za splnené," vyhlásila, ale Malfoy sa zatváril trochu nechápavo. "Ten bozk," vysvetlila.

"Aha. A čo keby sme urobili niečo, čo môže mať zničujúce následky zajtra?" zvodne sa spýtal, uškrnul sa a aj napriek tomu, že sa Hermiona snažila vyzerať pobúrene, jeden kútik úst sa jej proti jej vôli zdvihol dohora.

"Radšej už choď," odporučila mu a zasmiala sa.

Už bol von z jej domu, keď sa ešte zastavil a otočil sa k nej. "Ešte jedna vec."

"Áno?" tázavo sa spýtala.

"Čo si si dala vtedy vytetovať? A kde?"

Hermiona sa uškrnula. "To sa nikdy nedozvieš."

Draco jej úškrn opätoval, ale ten jeho bol diabolskejší. "Stavím sa, že áno."

"Och, to si iba praješ," vrátila mu to a úsmev jej nezchádzal z tváre.

"Uvidíme," povedal skoro vyzývavo a pobozkal ju na pery. "Tak zajtra, Grangerová."

"Maj sa, Malfoy," pozdravila ho a zatvorila za ním dvere. Vytiahla z vrecka svoj zoznam úloh, preletela ho pohľadom a usmiala sa na neho. Musela nad tým všetkým neveriacky pokrútiť hlavou. Ako ju mohol dať dokopi s Malfoyom taký blbý nápad?