Paríž, Paríž 4

Pondelok

New York bol živel. Veľkolepé, nádherné mesto plné živočíšnosti. Hoci pre Hermionu by to zrejme nebolo to pravé miesto na život, na to bola príliš pokojná povaha, bolo fascinujúce aspoň takto na chvíľu zažiť tú vibrujúcu energiu, ktorou mesto dýchalo. Keď ráno s Malfoyom použili prenášadlo, ocitli sa vo veľmi draho vyzerajúcom hoteli. Hoci Malfoy mal rezervovanú iba jednu izbu, podarilo sa mu vybaviť ešte jednu nielen na tom istom poschodí, ale rovno oproti tej jeho. Peniaze človeku zaobstarajú očividne čokoľvek.

Hermiona bola uchvátená nielen celou tou situáciou, ale aj Malfoyovým správaním. Už v Paríži zistila, že je schopný rozprávať sa s ňou slušne a s istou dávkou rešpektu, ale také starostlivé správanie tak či tak nečakala. Nešlo len o hotelovú izbu, podujal sa aj na to, že je ukáže mesto, hoci si bola istá, že mal mnoho pracovných povinností. Doobeda mal nejaké stretnutie, ale potom ju vzal na obed a až do večera sa od nej nepohol. Vôbec jej to nešlo do hlavy.

„Nechcem byť otravná,“ ozvala sa pri večeri v hotelovej reštaurácii, „ale kedy presne sa mám stretnúť s tvojou spoločníčkou? Som tu už celý deň a ešte si ju ani raz nespomenul.“

Malfoy sa načiahol po pohári červeného vína a odpil si. „Emily je dosť zaneprázdnený človek, vieš?“

Hermiona sa zamračila na svojho lososa s čerstvým zeleninovým šalátom. Zaťala zuby a zodvihla k nemu pohľad. „Ak sa z toho snažíš vyvliecť, tak...“

„To som nepovedal,“ okamžite je skočil do reči a zatváril sa dotknuto. „Povedal som, že to vybavím a stojím si za tým. Uráža ma, že o mne pochybuješ.“

Hermionino obočie vyletelo hore. „Uráža? Ale prosím ťa!“

„Čo?“

„Nemôžeš byť zase až taký prekvapený, že nie som pripravená vložiť do tvojich rúk svoj osud.“

Chvíľu to vyzeralo, že jej poznámku prejde bez povšimnutia a vráti sa k svojej pečenej kačke, zemiakom a opekanej špargle, no zrazu položil príbor v nahnevanom geste. „Myslím, že si to už urobila a ak si správne spomínam, ešte včera ti nevadilo, že ti má zachrániť zadok smrťožrút.“

Hermiona na neho vyvalila oči a pri tom poslednom slove sa strhla. Previnilo sklopila pohľad. „Ja som ťa tak nikdy nenazvala,“ zamumlala.

„Ale myslela si si to.“

„Nie teraz!“ zdôraznila. „Ale bol si smrťožrút, to je prostý fakt.“

„Uisťujem ťa, že na takú maličkosť sa len tak ľahko nedá zabudnúť,“ sucho odvetil, znova sa chopil príboru a pokračoval v jedení. Po chvíli zaváhania ho Hermiona nasledovala. Ich večera sa niesla v trápnom tichu až do konca. Napätie, ktoré medzi nimi viselo, ju nútilo chcieť okamžite vyskočiť zo stoličky a utekať do svojej izby. Neodvážila sa na neho dokonca ani pozrieť. Keď dojedli, Draco si objednal pohár whisky, ale Hermiona sa ospravedlnila a rýchlo vstala od stolu. Nedokázala si predstaviť, že by s ním v podobnom nepríjemnom tichu strávila čo i len jednu ďalšiu minútu. Celý čas, kým kráčala ku dverám hotelovej reštaurácie, cítila, ako jej do chrbta jeho oči vypaľujú dve diery.

Utorok 9:00

Keď sa Hermiona na druhý deň zobudila, vôbec sa jej nechcelo vstať z postele. Ľahké zaklopanie na dvere ju z nej však dostalo. Siahla po hotelovom župane a rýchlo ho na seba navliekla. Jediný človek, ktorý ju mohol zháňať, bol Malfoy a skôr peklo zamrzne, než ho nechá vidieť ju v pyžame. Keď však otvorila dvere, na druhej strane nestál blondiak. Miesto neho jej hotelový poslíček poprial dobré ráno a podával jej malú bielu obálku. Hermiona ju od neho prevzala a zarazene zatvorila dvere.

List bol, samozrejme, od Malfoya. Stálo v ňom, že má naliehavé pracovné povinnosti a nemôže sa jej venovať. Pred hotelom ju čakalo auto so šoférom, ktorý ju rád povozí po zvyšku mesta a bude ho mať k dispozícii až do konca svojho pobytu.

Hermiona položila list na nočný stolík a odfrkla si. Pracovné povinnosti. No určite! Vedela, že sa jej vyhýbal kvôli tomu, čo sa medzi nimi stalo na večeri. To ju však netrápilo natoľko, ako to, aký dopad by to mohlo mať na jej sľúbené interview. Keď sa priblížila desiata hodina, ešte stále ležala v posteli, nadúvala sa a bola z toho čoraz nervóznejšia. Po chvíli sa však rozhodla, že sa prestane ľutovať a nestrávi pol dňa v posteli len preto, že Malfoy sa na ňu vykašľal. Ona ho predsa nepotrebovala.

Obliekla sa, vybrala sa von a nasadla do luxusnej čiernej limuzíny. Šoféra už očividne niekto inštruoval, pretože vyrazili bez toho, aby mu povedala destináciu.

Utorok 12:10

Okružná jazda New Yorkom bola celkom fajn. Šofér ju zaviezol na všetky významné miesta, ktoré sa oplatili vidieť a ktoré jej nestihol ukázať Malfoy. Potom ju vzal do prestížnej reštaurácie, kde mal Draco otvorený účet, aby nemusela platiť ona. To bola zrejme ďalšia z inštrukcií, ktoré mu dal blondiak. Hermionu urazilo, že si myslel, že si nedokáže zaplatiť ani obed, ale keď uvidela ten astronomický účet, náhly nával emancipácie ju veľmi rýchlo prešiel. Dokonca musela diskrétne zamaskovať šokované zalapanie po dychu záchvatom kašľu.

Ale celkovo to nebol zlý deň. Až na malý fakt, ktorý, keď si ho uvedomila, ju úplne odrovnal. Malfoy jej chýbal. Nudilo ju prezerať si mesto sama. Chýbali jej jeho vtipné komentáre, zaujímavé príhody a spomienky, ktoré spájal s niektorými mestami, kam sa boli pozrieť. Keď sa vrátila poobede do hotela a zamierila do hotelovej kaviarne, aby si dala kávu, nadutá sa zvalila do kresla. Nemohla uveriť, aká osamelá sa zrazu bez neho cítila. Väčšinou jej neprekážalo byť sama, ale akosi si za tých pár dní navykla na to, že sa s ním môže porozprávať. Bola taká rozladená, že kávu vypila najrýchlejšie, ako jej to horúci nápoj dovolil, a pobrala sa do svojej izby. Inokedy by si horkastú chuť vychutnávala, ale v tej chvíli na to vôbec nemala náladu.

Práve prechádzala hotelovou halou k výťahom, keď ho uvidela stáť neďaleko recepčného pultu. Na chvíľu sa zarazila, ale po rýchlom zvážení otvorila kabelku, sklonila hlavu a takmer ju tam až strčila, aby to vyzeralo, že v nej niečo úporne hľadá. Pridala do kroku. Už-už to vyzeralo, že je v bezpečí, ale tesne pred výťahmi sa za jej chrbtom ozvalo jeho zvolanie. Hermiona zastala a na okamih zatvorila oči. Keď sa zvrtla a stretla sa s jeho pohľadom, váhavým krokom sa k nemu vybrala. Po tom včerajšom incidente nerozumela, prečo ju ohlásil. Až keď sa k nemu priblížila, si všimla, že tam vlastne nie je sám.

„Ako sa ti páčila prehliadka?“ spýtal sa jej s prívetivým úsmevom, ktorý od neho vôbec nečakala.

Pokúsila sa úsmev mu opätovať, ale mala pocit, že bol príliš umelý na to, aby si to nevšimol. „Bolo to fajn. Vďaka, že si to zariadil,“ vlažne sa mu poďakovala a očkom hodila po brunete, ktorá stála vedľa neho. Draco si jej pohľad musel všimnúť.

„Och. Hermiona, toto je Hannah, moja bývalá priateľka. Hannah, Hermiona je spolužiačka,“ predstavil ich. Obe ženy si s predstieraným nadšením vymenili pár zdvorilostných fráz, ale Hermiona nebola schopná pokračovať v spoločenskej konverzácii. Tá žena ju nevýslovne znepokojovala. V prvom momente si myslela, že je to iba nejaký hlúpy žart, ale Malfoy vyzeral, že to myslí úplne vážne. To dievča bolo naozaj jeho bývalá priateľka.

„Hovoril som dnes ráno s Emily,“ prerušil tok jej myšlienok. Hermiona okamžite spozornela a napäto ho sledovala. „Súhlasila s rozhovorom. Zajtra s ňou ideme na obed.“

„Och, vďaka Merlinovi,“ vydýchla si. „A tebe, samozrejme,“ okamžite dodala a on sa uškrnul. Táto nová informácia jej aspoň poskytla skvelú zámienku vytratiť sa z tej zvláštnej spoločnosti. „No, ak je to všetko, čo si mi chcel povedať, pôjdem. Musím sa na ten rozhovor pripraviť.“

Ani nečakala na odpoveď a už trielila k výťahom a do bezpečia svojej izby. Keď odhodila veci na stoličku a sadla si na posteľ, nedokázala urobiť nič viac, iba zízať do prázdna. Nechápala to. Tá žena, Hannah, bola podobne vysoká ako ona. Mala hnedé husté a mierne zvlnené vlasy, orieškovohnedé oči a črty tváre, ktorá sa nápadne podobali na jej. Malfoyova bývalá priateľka jej bola taká podobná, že keby si Hermiona nebola istá, že je jedináčik, podozrievala by ju z toho, že je jej stratená sestra. Kiežby bol však tento fakt to najšokujúcejšie. To, z čoho sa nevedela spamätať, bolo, že s tou ženou kedysi Malfoy tvoril pár. So ženou, ktorá akoby jej z oka vypadla.

Naozaj nevedela, čo si má o tom myslieť.

Streda 08:35

Po raňajkách sa Hermiona rozhodla, že vykoná povinný nákup suvenírov. Predsa len, jej čas v americkej metropole sa blížil ku koncu a veľa príležitostí na nákupy už mať asi nebude. Osobný šofér jej bol k dispozícii zrejme počas celého pobytu, pretože keď vyšla z hotela, už ju čakal s otvorenými dverami na aute a úsmevom na tvári. Nákup darčekov jej trval o niečo dlhšie než predpokladala. Keď sa pozrela na hodinky a zistila, že do začatia obeda má iba niečo menej než trištvrte hodinu, úplne spanikárila. Keď šofér zaparkoval pred vstupom do hotela, vytrielila z auta, akoby mala za pätami svorku vyhladovaných vlkolakov. Preletela halou, ale tesne pred výťahmi ju zastavil Malfoy, ktorý sa tam z ničoho nič zjavil.

„Hermiona,“ oslovil ju. „Kde si bola? Ráno som ťa hľadal v izbe, aby sme sa naraňajkovali, ale nebola si tam,“ povedal jej takmer vyčítavo.

Hermiona nadvihla obočie. Snáď ani nebolo treba zdôrazňovať, že ju to prekvapilo. „Včera si so mnou raňajkovať nechcel a ani si mi večer nepovedal, aby som ťa ráno čakala. Vstala som skôr a išla nakúpiť nejaké suveníry,“ odvetila a hodila netrpezlivý pohľad na hodiny nad výťahom. „Prepáč, ale teraz nemám čas na rozhovor. Musím sa ísť prezliecť.“

Nedala mu čas, aby ju zastavil a akonáhle sa otvorili dvere výťahu, vstúpila dnu a jeho nechala vo vstupnej hale. Vo svojej izbe na seba rýchlo navliekla pripravené šaty, vkĺzla do lodičiek a pridala ešte kvapku parfumu. Potom sa už náhlila zase späť do haly. Kým sa viezli limuzínou, Malfoy sa snažil o viac-menej zdvorilostný rozhovor, ale Hermiona bola taká nervózna zo stretnutia, že mu to veľmi neuľahčovala.

Keď dorazili do nóble vyzerajúcej reštaurácie, okamžite ich odviedli k ich stolu. Napriek tomu, že si bola istá, že nemeškajú, Emily Westhousová v reštaurácii už bola. Hermione sa od nervozity zovrel žalúdok, keď ju uvidela sedieť pri stole. Pomaly kráčali za recepčnou a Hermiona aspoň mala čas prehliadnuť si módnu ikonu, ktorú obdivovali milióny žien. Vôbec nevyzerala, ako očakávala. Na rozdiel od jej šéfky, ktorá z domu nikdy nevyšla v ničom horšom než dokonale nastajlovanom outfite, Emily Westhousová mala na sebe jednoduché biele puzdrové šaty bez akýchkoľvek doplnkov. Ihneď však bolo jasné, že tá jednoduchosť na nej vyzerala neuveriteľne sviežo a mladistvo. Doplnky, ktoré by sa Hermione aj tak zdali zbytočné, by ju v tomto prípade iba zostarovali.

„Och, môj milý,“ zvolala Emily, keď zbadala za recepčnou Malfoya. Natiahla k nemu ruky. Slizolinčan sa k nej sklonil a pobozkal ju na obe líca. Pri tom pohľade Hermione vyskočilo obočie takmer až do vlasov. Nemala poňatia, že si boli takí blízki. Myslela si, že boli iba obchodní partneri, nič viac.

„Emily, som rád, že si si na nás našla čas,“ povedal Malfoy a odtiahol sa od nej. Ustúpil, aby sa Hermiona dostala postaršej panej do zorného uhla. „Toto je Hermiona Grangerová, redaktorka časopisu Luxusne módna.“

Na Hermioninej tvári sa usadil nervózny úsmev. Vystrela k Emily ruku. „Veľmi ma teší, pani Westhousová.“

„Mňa tiež, drahá, ale volaj ma Emily, prosím,“ priateľsky jej navrhla a potriasla jej rukou. Hermiona bola ohromená. Nielenže Emily nevyzerala ako jej šéfka, ale ani sa tak hnusne povýšenecky nesprávala. Naznačila im, aby si sadli. Na Hermionino obrovské prekvapenie jej Malfoy odsunul stoličku. Takmer sa od šoku o ňu potkla, keď si sadala. V takej luxusnej reštaurácii sa podobné správanie zrejme vyžadovalo, ale aj tak ju to veľmi prekvapilo.

„Počula som o vás mimoriadne veľa pozitívnych informácií,“ začala Emily, keď sa obaja usadili. „Medzi iným aj to, že ste v škole excelovali a ašpirovali minimálne na pozíciu riaditeľky niektorej z oddelení ministerstva. Čo vás primalo začať pracovať v módnom časopise?“

„Och,“ zaskočene vydýchla Hermiona, „ani neviem, čo mám na taký kompliment povedať. Je to od vás veľmi milé. Ale kto vám vravel, že som chcela pracovať na ministerstve?“

„Nepovedal som, že chcela pracovať na ministerstve, Emily,“ okamžite prostestoval Malfoy. „Iba som povedal, že keby chcela, tak by mohla, pretože má na to predpoklady.“ Otočil sa k Hermione. „Emily si rada prekrúca fakty tak, aby sa to hodilo jej.“

„Veď je to v podstate to isté!“ okamžite sa ozvala Emily.

Hermiona sa na oboch rozpačito usmiala. Líca jej sčerveneli, keď uprela pohľad na Malfoya. „No, ďakujem,“ zakoktala. „Takú lichôtku som vôbec nečakala.“

Malfoy nevzrušene trhol plecami. „Je to pravda.“

Ani nevedela, čo by mu na to mala povedať, ale od odpovede ju zachránil čašník, ktorý sa pri nich zjavil. „Navrhujem, aby sme sa najskôr dobre najedli a pracovné záležitosti prebrali neskôr pri káve a nejakom zákusku. Čo poviete?“ spýtala sa Emily a Hermiona nadšene súhlasila.

„Skvelé.“

„Ak vám môžem odporučiť, majú tu mimoriadne dobré vína. Hermiona, dúfam, že si dáte so mnou.“

Chrabromilčanka sa usmiala, ale pokrútila hlavou. „Rada by som, ale nemôžem. Aj keď technicky nie som v práci, radšej budem mať pri rozhovore úplne čistú hlavu.“

Emily vyzerala úprimne sklamane. „Ako myslíte,“ povzdychla si „Ale Draco vás sem musí ešte niekedy zobrať a musíte ochutnaj tunajšie víno,“ povedala tak nekompromisne, až Hermiona pocútila nutkanie poslúchnuť ju. Potom sa však spamätala a vrhla na Malfoya rozpačitý pohľad. Dúfala, že jej nejako tú poznámku vysvetlí, ale on mal pohľad zaborený do menu. Pustila to teda z hlavy a všetci traja nadiktovali čašníkovi svoje objednávky.

Keď odišiel, obe ženy nadviazali na predchádzajúci rozhovor. „K móde som sa dostala vlastne úplnou náhodou,“ povedala Hermiona. „Vždy som túžila byť redaktorka, no viac ma to ťahalo, a musím priznať, že stále občas ťahá, k investigatívnej novinárčine. Poviem to trochu nepekne, no pôvodne som chcela byť seriózna novinárka. Keď som si však po škole hľadala prácu, mali voľné iba toto jedno miesto. Povedala som si, že aj to je začiatok a tento môj začiatok trvá už dlhšie, než som predpokladala. Ale nesťažujem sa,“ rýchlo povedala, aby to nevyzeralo, že nie je za svoju prácu vďačná. „Zistila som, že vlastne módu milujem. Písať o nej však nie je moja vysnená práca.“

„Takže ak by naskytla príležitosť, robili by ste radšej v novinách?“

Hermiona nerozhodne pokrčila plecami. „Úprimne povedané neviem. Ešte pred rokom by som neváhala, ale teraz... Ako som povedala, do módy som sa zamilovala a možno by som v tomto odvedví aj zostala, ale zrejme nie ako redaktorka časopisu.“

Emily prikývla. „Draco sa zmienil, že máte vynikajúci vkus.“

„Áno?“ prekvapilo ju to. Napadlo jej, ako na niečo také prišiel.

„Povedal, že ste vedľa seba sedeli na jednej z prehliadok.“

„Och, áno,“ pritakala Hermiona. „Je pravda, že som si občas dovolila komentovať modely. Ak si správne spomínam, vo veľa veciach sme sa zhodli.“

„No veď inak by som nepovedal, že máš vynikajúci vkus,“ utrúsil po dlhej odbe Malfoy. Hermiona sa na neho zadívala a uškrnula sa. Toto bolo pre neho také typické a po jeho lichôtkach to bola príjemná zmena.

„Takže si ešte nie ste istá, čo by ste chceli robiť,“ zhrnula Emily a Dracov komentár úplne ignorovala.

Hermiona sa trochu zahanbila a sklopila pohľad do taniera. Nebola si istá, či to bolo iba suché konštatovanie alebo v tom zacítila výčitku. „Nie, stále sa hľadám. Viem si predstaviť, ako to asi znie. V mojom veku ešte nevedieť, čo chcem robiť so životom...“

„Ale vôbec nie!“ rýchlo ju uistila Emily. „Život je príliš pekný na to, aby ste ho premárnili v práci, ktorá vás nenapĺňa. Hľadajte, kým nenájdete to, čo vás bude uspokojovať.“

Obed prebiehal v takej uvoľnenej atmosfére, až tomu Hermiona nemohla uveriť. Takmer okamžite, ako ju Emily privítala, z nej nervozita odpadla a vďaka jej milej povahe a ústam, ktoré sa sotva zastavili, sa cítila, ako keby bola na obede so starými priateľmi. Draco sa jej v Emilinej prítomnosti takisto zdal akýsi uvoľnenejší a prístupnejší, hoci ani predtým by sa na jeho správanie nemohla sťažovať. Bolo vidieť, že aj napriek vekovému rozdielu si tí dvaja dobre rozumeli a z rôznych poznámok vytušila, že Emily mu je ako mama. Alebo stará mama.

„Verte mi, drahá, že keď som sa dozvedela o tých všetkých kúskoch, ktoré stváral v škole a ako nemožne a nedôstojne sa správal, bola som úplne zhrozená. Myslíte si, že toto,“ ukázala naňho rukou a Draco prevrátil oči, „sa stalo samo? Nie, toto je moje dielo a verte mi, že takéto šarmantné správanie si neosvojil len tak cez noc.“

„Tak tú prevýchovu by som chcela vidieť v akcii. Určite to bolo niečo.“ Hermona sa uškrnula a hodila očkom po Malfoyovi. Chcela by vedieť, ako sa cítil, keď o ňom hovorila, ako keby tam ani nebol.

„Ak sa zaujímate o tvrdohlavosť, prílišnú nadutosť a urazené mlčanie, tak by to bolo rozhodne niečo pre vás. Ak nie, nebol by to príjemný pohľad.“

Hermiona zvrátila hlavu dozadu a rozosmiala sa. Nikdy by nepovedala, že Emily Westhousová bude aj vtipná.

„A teraz začneš vypočítavať všetky zlé vlastnosti, ktorých si ma zbavila?“ ozval sa po dlhšej dobe Draco a hoci jeho výraz vyjadroval podráždenie, v hlase nebolo po hneve ani stopy. Prehltol posledné sústo, odložil príbor a bielym obrúskom si utrel ústa. Siahol po pohári s vínom. „Rada ma strápňuje pred ľuďmi. Je to jeden z jej koníčkov,“ šepol Hermione, ale bolo to iba naoko a Emily všetko počula.

„Nezmysel! A ak sa už za niečo, čo o tebe hovorím, hanbíš, tak je to jedine tvoja vina, pretože si taký skutočne bol.“ Otočila sa k Hermione. „Neviete si predstaviť, čo ma stálo síl napraviť jeho správanie. Ale teraz je z neho príjemný mladý muž, ktorý vie, ako sa má chovať v prítomnosti dámy. Jeho pýcha je okresaná a nafúkanosť fuč. A keď k tomu pridáme aj jeho šarm a oku lahodiaci vzhľad, myslím, že môžem povedať, že sa celkom vydaril. Čo poviete?“

Hermiona zostala úplne zaskočená. Naozaj sa jej Emily pýtala, či si o Malfoyovi myslí, že je pekný a jeho správanie je po jej zásahu ukážkové? Podľa toho, ako na ňu hľadela, bolo jasné, že to nebola len taká rétorická otázka. Zacítila, ako sa jej zapaľujú líca. Naozaj nemala inú možnosť, než súhlasiť, hoci sa jej vnútro zdráhalo. Nie že by si to nemyslela, ale nikdy by to v jeho prítomnosti nepovedala. „Hm... nuž, áno,“ vysúkala zo seba a ani sa neodvážila pozrieť Malfoyovým smerom. Len Merlin vedel, čo si o tom celom myslel.

Keď dojedli a priniesli im kávu so zákuskami, Hermiona diskrétne vytiahla z kabelky pergamen s perom a s malou dušičkou zasiahla do ich dobre rozprúdenej debaty. „Emily, ak by vám to neprekážalo...“ zmĺkla a položila na stôl pergamen.

„Samozrejme, samozrejme,“ rýchlo povedala Emily a usmiala sa. „Tak dobre sa zabávam, až som zabudla, že ste tu vlastne pracovne. Pýtajte sa.“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a začala odrapotávať starostlivo pripravené otázky. Kým ona pracovala, Malfoy sa ládoval zákuskami a svoje spoločníčky pozoroval. Iba raz či dvakrát zasiahol do rozhovoru a aj to bolo iba pri otázkach, ktorá sa týkali aj jeho. Rozhovor netrval dlhšie než pol hodinu a za ten čas Hermiona zistila všetko, čo potrebovala. Vypila svoju kávu a dopriala si aj jeden malý zákusok plnený gaštanmi a šľahačkou.

„Naozaj vám veľmi ďakujem, že ste mi umožnili urobiť ten rozhovor,“ už asi piatykrát opakovala Hermiona. „Neviem, či sa vám Draco o tom zmienil, ale ak by som ho neurobila, šéfka by ma vyhodila.“

„To ma ani neprekvapuje. Poznám ju,“ odvetila Emily. „Čo ma prekvapuje, je, že dokážete pracovať pri takom tlaku. Vraveli ste, že by ste rada zostali v módnej brandži. Ak sa niekedy odhodláte na zmenu kariéry, som si istá, že vo WE fashion by sa pre vás našlo nejaké miesto.“

Hermiona iba naprázdno otvorila ústa.

„Čo povieš, Draco? Sám si povedal, že máte rovnaký vkus, takže by k nám skvele zapadla.“

Malfoy na rozdiel od Hermiony jej návrhom nevyzeral ani trochu zaskočený. „Je to aj tvoja firma. Ak chceš, aby som ju zamestnal, ja proti tomu nič nemám.“

„No, to je v prvom rade na Hermione, my ju do ničoho nútiť nemôžeme.“

Obaja sa na ňu zadívali, aby na to aj ona niečo povedala, ale práve v tej chvíli úplne stratila reč. „Vy mi... vy mi ponúkate prácu v jednej z najväčších odevných spoločností na svete?“ sotva lapala po dychu.

„Zdá sa,“ zašomral Malfoy.

„Och, ja... ani neviem, čo mám na to povedať.“

„Teraz nemusíte hovoriť nič,“ povedala Emily, zohla sa a schmatla svoju tašku. „Času na rozmyslenie máte, koľko len chcete. Bohužiaľ, budem sa s vami musieť rozlúčiť. Pred večerou mám ešte jedno stretnutie, na ktoré nemôžem meškať.“ Zalovila vo svojej kabelke, vytiahla z nej malú kartičku a podávala ju Hermione. „Ak by ste si to rozmysleli alebo čokoľvek potrebovali, tu je môj kontakt. Draco tiež vždy vie, ako sa ku mne dostať.“

„Ďakujem,“ bolo jediné, čo zo seba dokázala Hermiona vysúkať.

Keď vstala zo stoličky, Draco sa zodvihol tiež a na chvíľu ju prepadlo podozrenie, že odchádza aj on a nechá ju tam samu. Potom si však uvedomila, že to boli tie dobré spôsoby, o ktorých hovorila Emily.

„Draco, som veľmi rada, že si našiel také skvelé dievča. Ste pekný párik.“

Bolo len dobre, že Hermiona zostala sedieť na stoličke, pretože keby stála, toto by ju určite položilo. Okamžite trhla hlavou dohora a vyvalila na Emily oči. Malfoy tiež nevyzeral, že je mu všetko jedno.

„Emily! To nie je... my nie sme... Sme kamaráti, starí známi. Nechodíme spolu,“ uviedol veci na pravú mieru.

„Nie?“ sklamane sa spýtala Emily.

„Nie.“

„Tak sa teda ospravedlňujem, že som to zle pochopila,“ povedala a keďže sa pozerala na Hermionu, zrejme to adresovala jej. „Keď Draco tak veľmi naliehal, aby som privolila na interview, myslela som si, že... Nevedela som si predstaviť, pre koho iného by niečo takéto urobil.“

Hermiona bola už po druhý raz v krátkom časovom intervale úplne mimo. Narýchlo sa rozlúčili a ona mlčky sledovala, ako sa Emily od nich vzďalovala a vyšla z reštaurácie na ulicu. V duchu premýšľala nad tým, ako sa po tomto pozrie Malfoyovi do očí bez toho, aby jej tvár nevzbĺkla ako fénix.