Paríž, Paríž 3

Nedeľa 8:00

Hermiona by si ešte pred pár hodinami nebola pomyslela, že by sa mohla zobudiť s dobrou náladou. No keď v nedeľu ráno otvorila oči a uvedomila si, že ešte má šancu zachrániť si krk, všetok stres posledných dvoch dní sa odplavil do nenávratna. Samozrejme, bola tam tá maličkosť, že musela prísť znova do kontaktu s Malfoyom a poprosiť ho o láskavosť, ale to sa dalo zariadiť, nie? Veď doteraz k nej bol vždy milý, takže by to nemal byť problém.

Hoci... byť k nej milý a urobiť pre ňu láskavosť boli dve úplne rozličné veci.

Nedeľa 9:00

Hermiona si naložila na tanier sladké pečivo a na croissant si natrela orieškovú nutelu. Vďakamerlinovi, Mrcha nemala v pláne prísť na raňajky, takže sa mohla úplne pokojne najesť. Podľa všetkého ju včerajší pobyt na večierku zmohol a tak sa rozhodla pospať si. To však neplatilo o Penny, ktorá prišla do jedálne dokonale nastajlovaná a sadla si oproti nej.

„Takže,“ povedala, keď si naliala na ovsené vločky trochu mlieka, „kedy pôjdeš urobiť ten rozhovor s Westhousovou?“

„Chceš povedať, kedy sa najbližšie stretnem s Malfoyom?“ prekukla ju Hermiona.

Na Penninej tvári sa objavil vypočítavý úškľabok. „Aj tak sa to dá povedať. Tak kedy?“

„Ešte neviem.“

„Ešte to nemáš dohodnuté?“ neveriacky vyhŕkla jej kolegyňa. „Ty máš teda poriadnu odvahu.“

Nebolo to o odvahe, ale o niečom úplne inom, lenže to jej Hermiona nemohla a ani nechcela povedať. „Len sa o mňa nestrachuj. A ak si myslíš, že ťa na ten rozhovor vezmem,“ povedala s jedovatým úsmevom na tvári, „tak sa mýliš. Ak chceš klofnúť Malfoya, tak si to musíš zariadiť sama.“

„Čo, chceš ho snáď pre seba?“

„Nebuď smiešna,“ vyprskla. „Sme len...,“ Hermiona sa náhle zarazila netušiac, ako dokončiť načatú vetu. Čo vlastne boli? „Známi,“ povedala napokon.

Penny nadvihla bledé obočie a prezrela si Hermionu od hlavy po päty. „Akosi o tom pochybujem.“

„A mňa to akosi nezaujíma,“ zasyčala tmavovláska, ktorá s ňou už stratila trpezlivosť. Potlačila túžbu vstať od stola a zahryzla do načatého croissantu. Nenechá si tou hlupaňou pokaziť raňajky.

„Dúfam, že si uvedomuješ, že ak ten rozhovor nenapíšeš, Amanda ťa naozaj vyhodí. Neboli to len plané reči.“

Hermiona prevrátila oči. Nemusela jej to pripomínať, ako keby niekedy pochybovala o tom, aká je Mrcha neľútostná. Všetci zamestnanci Luxusne módnej si boli v tomto na čistom. A nehľadiac na to, že sa jej nečakane otvorila možnosť nezbabrať to, Pennine slová v nej vyvolali nevítanú vlnu nervozity, pretože... čo ak Malfoy odmietne?

Nedeľa 14:00

Celé doobedie behala od jedného návrhára k druhému, aby vyzdvihla kúsky, ktoré Mrcha vybrala do budúceho čísla. Bola to nudná práca, ktorá mrzačila jej nohy vo vysokých opätkoch. Svetlá stránka však bola, že mala možnosť donekonečna vytelefonovávať do hotelov, aby najprv zistila, kde je ubytovaný Malfoy, a potom ho zastihla.

Ako vôbec bolo možné, že celé dva dni sa v jej blízkosti objavoval pri rôznorodých príležitostiach – nepozvaný a sčasti nevítaný – a keď ho potrebovala, tak sa po ňom akoby zem zľahla? A, áno, uvedomovala si, ako absurdne to znelo – ona a potrebovať Malfoya?!

Identifikovať miesto jeho pobytu bolo ako snažiť sa dostať k ministrovi mágie. Obvolala pár muklovských hotelov a poslala správy všetkým čarodejníckym, o ktorých vedela, ale pozitívne výsledky sa nedostavili. A Penny, ak aj mala túto informáciu, sa kategoricky odmietala opýtať.

Mala by sa pripraviť na to, že by to predsa len mohlo dopadnúť zle?

Nedeľa 21:05

To bolo jej posraté šťastie. Keď zistila, ako by sa mohla dostať k Westhousovej, jediný človek, ktorý jej v tom dokáže pomôcť, sa stratí z povrchu zemského. Bola taká rozladená, že si ani nedokázala užiť záverečný ples celého týždňa módy. Mala oblečené hriešne drahé šaty od Valentina, úžasné lodičky Chanel a kaderník jej na hlave vytvoril umelecké dielo. Vyzerala oveľa viac než dobre a dokonca to, ako jeden z mála krát, aj vedela. Modelkám, ktoré sa okolo obšmietali sa síce vyrovnať nemohla, ale kto by sa mohol? Ony boli úplne dokonalé, o to však Hermiona ani nestála. V rámci svojich možností vyzerala najlepšie, ako sa dalo.

Porozhliadla sa po pompéznej sále. Mrcha bola zabratá do rozhovoru s riaditeľom masmediálnej korporácie, do ktorej spadal aj ich Luxusne módna, a našťastie ju nepotrebovala. Keby sa k jej zlej nálade pridala ešte aj Mrchina všetečnosť, nevedela, či by to dokázala zniesť v triezvom stave. Keď už o tom začala...

S myšlienkami na jej nadchádzajúcu výpoveď sa priblížila k baru a sadla si na barovú stoličku. Mlado vyzerajúca blondínka v dobre padnúcej uniforme sa na ňu prívetivo usmiala a spýtala sa, čo si dá. Objednala si gin s citrónovým tonicom. Keď ho blondínka položila pred ňu na vyleštený pult, ihneď si dopriala poriadny dúšok. Bola obklopená najvýznamnejšími a najbohatšími zvieratami v módnej džungli – nehovoriac o tých nádherných modeloch, na ktorých keď sa pozrela, oblievali ju vlny tepla – a ona nemala ani tú najmenšiu chuť pridať sa k davu a vytvoriť si užitočné priateľstvá. A keby len priateľstvá. Nemala žiadny vzťah už dva a pol roka – dva a pol roka! – a toto prostredie bolo v tejto oblasti veľmi prajné. Mala by si nájsť chlapa. Aspoň by jej odviedol pozornosť od faktu, že nemá prácu.

Dopila svoj drink a objednala si ďalší. V rohu miestnosti zahliadla Paula zabratého do rozhovoru s fešným brunetom. Uškŕňal sa na neho spoza poháru so šampanským a laškovne na neho mrkol. Aspoň niekto si tento večer užíval.

Odvrátila pohľad a siahla po druhom pohári s alkoholom. Vlastne by si dala niečo malé na jedenie. Keď vchádzala do sály, zazrela na stoloch s občerstvením jednohubky s avokádovou pomazánkou, parmskou šunkou a rukolou. Vyzerali lahodne, ale ak sa k nim chcela dostať, musela by sa prebojovať preplnenou miestnosťou až na druhú stranu. Nevedela sa rozhodnúť, či to za to stálo. Hoci vedela, že na prázdny žalúdok by nemala piť, na jeden dúšok vypila takmer polovicu drinku. Veď na druhý deň aj tak nemusela ísť do práce.

Schmatla pohár a zvrtla sa na stoličke tak, aby sa mohla oprieť chrbtom o barový pult a mať tak dobrý výhľad na tancujúce páry a postávajúcich ľudí, ktorí sa v hlúčikoch rozprávali. Nesnažila sa nájsť v dave Malfoya, pretože vedela, že ak by plánoval prísť na ples, už dávno by tu bol. O to viac bola prekvapená, keď kútikom oka zachytila zlatistú blond farbu. Okamžite si vyslúžila jej pozornosť a netrvalo dlho, kým zistila, že jej zdrojom nie je nikto iný než Malfoy. Žalúdok v nej urobil nečakane divoké salto a ona nemotorne zoskočila zo stoličky. Razila si cestu rozjarenými hosťami. Musela sa k nemu dostať. Ešte nemusí byť všetko úplne stratené.

„Musím s tebou hovoriť.,“ vyhŕkla, akonáhle sa k nemu priblížila.

Malfoy sa k nej otočil, na jeho tvári sa zjavilo úprimné prekvapenie. „Grangerová,“ zarazene ju oslovil. Až vtedy si uvedomila, že stál v kruhu ďalších piatich ľudí a bol zabratý do konverzácie. Zahanbila sa nad svojím nemožným správaním a líca sa jej zapálili rozpakmi.

„Och, prepáčte,“ rýchlo vyjachtala. „Nechcela som vás vyrušiť, ale,“ pozrela sa Malfoyovi do očí, „je to naozaj dôležité.“

Neušlo jej, že bývalý slizolinčan bol jej slovami prekvapený ešte viac než tým, že sa pred ním tak z ničoho nič zjavila. Podarilo sa mu to však pozoruhodne rýchlo skryť. Jeho plné pery sa vyformovali do ospravedlňujúceho úsmevu, keď sa otočil k svojim spoločníkom. „Páni, ospravedlňte ma. Bolo by nanajvýš neslušné, keby som dámu odmietol,“ pompézne odvetil. Hermiona pocítila túžbu prevrátiť oči nad výberom jeho slov, ale ovládla sa.

Na jej obrovský úžas jej ponúkol svoje rameno. Chvíľu na jeho ruku otupene zízala, než sa do neho zavesila. Hladko ju viedol sálou plnou ľudí. Keď sa prebíjala ona k nemu, bola si istá, že vrazila do každého jedného človeka, ktorý bol v jej blízkosti. No keď bol vo vedení Malfoy, zdalo sa, ako keby sa mu ľudia uhýbali, aby pre neho vytvorili cestu a on tak nemusel prísť s nikým do fyzického kontaktu. Hermiona bola úprimne ohromená a podráždená zároveň.

Vyšli von zo sály a zastali neďaleko jej vchodu, kde bolo oveľa menej ľudí a dalo sa tam porozprávať v pokoji. Hermiona pustila jeho ruku a on sa k nej otočil tvárou v tvár. Nadvihol jedno obočie. To gesto jej na malú chvíľu pripomenulo toho blonďavého chlapca plného zloby a zákernosti, ktorého poznala zo školy. Ale jeho výraz prezrádzal iba zvedavosť nič viac.

„Čomu vďačím za takúto poctu?“ spýtal sa. „Doteraz si moju spoločnosť sotva tolerovala.“

Doteraz som tvoju spoločnosť nepotrebovala. „Viem, že toto bude znieť- odvážne, ale potrebujem tvoju pomoc.“

Zdalo sa, že dnes nerobila nič iné, len ho prekvapovala. Jeho obočie vystrelilo ešte vyššie. „Moju pomoc?“ zopakoval. „S čím?“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a pustila sa do vysvetľovania. „Takže ťa chcem poprosiť, aby si mi vybavil stretnutie s ňou. Úplne mi postačí tridsať minút,“ povedala nakoniec. Ak mala byť úprimná, nielen že dúfala, že to vybaví, ale to aj tak trochu očakávala. Doteraz k nej bol vždy len milý, dokonca starostlivý – pripomenula si, keď si spomenula na incident na prehliadke –, takže prečo nie? No potom zbadala jeho výraz a skrútilo jej vnútornosti. Oči sa jej zhrozene rozšírili. „Ty to neurobíš?“

„Niežeby som nechcel, ale nemôžem,“ odvetil. Znel úprimne, ale Hermiona sa nenechala oklamať.

„Iste,“ odvrkla nahnevaná sama na seba za to, že mu verila a sklamaná, že sa v ňom mýlila.

„Nie, naozaj nemôžem. Emily tu nie je, odišla ešte včera poobede.“

„Odišla?!“ vyhŕkla. Takže naozaj bolo všetko stratené. Príde o prácu, ktorú síce vôbec nemala rada, ale ktorá jej mala pomôcť vyšplhať sa niekam vyššie a robiť niečo, čo ju bude baviť. A teraz bude musieť začať odznova. Zvesila hlavu a priložila si prsty na spánky. Zatvorila oči. Všetko to napätie spolu s alkoholom, ktorý vypila, vyústil do neúprosného bolestivého pulzovania.

„Si v poriadku?“ spýtal sa jej. Na jej úžas v jeho hlase začula skutočnú starosť.

„Áno, len ľahká migréna,“ zašomrala. „Občas sa mi to stáva, keď som pod veľkým stresom, čo je, vzhľadom na to, pre koho pracujem, dosť často.“ Zodvihla hlavu a mávla rukou. „Skôr či neskôr to prejde.“

„Nemáš na to nejaký elixír?“

Mala, ale ten bol v jej hotelovej izbe. „Mám, ale mala som dva giny s tonicom, takže by mi nepomohol, aj keby som ho mala pri sebe.“

Zavládlo medzi nimi trápne ticho. Očividne na chvíľu ani jeden z nich nevedel, čo povedať. Hermiona sa snažila zablokovať bolesť, ktorá ju rozptyľovala, a Malfoy sa tváril neisto, akoby nevedel, čo by mal v tejto situácii urobiť.

„Mrzí ma, že ti nemôžem pomôcť,“ ozval sa napokon a úplne ju ohúril.

„Ty sa mi ospravedlňuješ?“ nemohla si pomôcť, musela sa to opýtať.

„Veď si to počula.“

„Nie je to tvoja chyba.“

Blondiak prikývol a potom pokrčil plecami. „Viem, ale aj tak mi je to ľúto.“

„Merlin,“ vydýchla, krútiac hlavou. „Nikdy by som si nebola pomyslela, že ty sa mi za niečo ospravedlníš.“

Jeho pohľad sa zmenil ako lusknutím prstov na taký intenzívny, až takmer cítila jeho páľavu na pokožke. „Ľudia sa menia. Obzvlášť pod vplyvom takých extrémnych situácií, ako je napríklad vojna.“

Na chvíľu vôbec nevedela, čo mu má na to odpovedať, ale ani si nemusela namáhať hlavu, pretože Malfoy pokračoval otázkou: „Je ti lepšie? Migréna poľavila?“

„N-nie,“ pomaly odvetila, trochu zmätená náhlou zmenou témy.

Malfoy k nej načiahol ruku. „Poď, mala by si sa niečoho napiť. Niečoho nealkoholického. Možno to pomôže.“

Premýšľala nad dôvodmi prečo ho odmietnuť, ale nič jej neschádzalo na myseľ. Bolo to úplne šialené, ale necítila sa v jeho spoločnosti nepríjemne. Dokonca prestala očakávať, že sa z ničoho nič zmení, stane sa z neho jeho šestnásťročné ja a začne ju urážať tak, ako by to vlastne malo byť. Svoje obrany spustila naozaj veľmi rýchlo.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa slizolinčan, keď mu dlho neodpovedala a iba sa mlčky dívala na jeho ruku. To ju prebralo zo zamyslenia. Pomaly pokrútila hlavou.

„Nie.“ Prijala jeho pozvanie a svoju ruku obtočila okolo jeho lakťa. „Poďme.“

Pri bare sa Malfoy posadil vedľa nej a objednal čistú vodu s citrónom a dvomi kockami ľadu. Pre neho priniesla barmanka bourbon. Hermiona si ho chvíľu prehliadala. „Nemusíš sa vrátiť k svojim spoločníkom?“ spýtala sa napokon.

„Hm?“ zamumlal, doprajúc si dúšok alkoholu, a nadvihol obočie. „Akým spoločníkom?“

„Myslím tých ľudí, s ktorými sa rozprával, než som vás vyrušila,“ vysvetlila. „Mimochodom, za to sa naozaj ospravedlňujem, ale fakt som si ich najprv vôbec nevšimla. Asi som sa veľmi sústredila na to, že sa k tebe potrebujem čím skôr dostať.“ Sčervenela, akonáhle si uvedomila, ako to muselo znieť jeho ušiam. Neušiel jej ani úškrn, ktorý sa mu objavil na tvári.

„Nepreberali sme nič také dôležité, aby som sa tam musel vrátiť. Alebo aby si sa musela ospravedlňovať.“

„Kto vlastne boli? Myslím, že som nespoznala ani jedného.“

„Dvaja z nich boli moji kolegovia, dvaja finančníci a jeden veľmi sľubný začínajúci dizajnér.“

Skôr než mohla Hermiona pokračovať v rozhovore, niečo za jeho chrbtom upútalo jej pozornosť. Bola to hustá hriva blonďavých vlasov natočených do jemných elegantných vĺn. Hermiona sa zachmúrila na ich majiteľku a tá jej to opätovala nie veľmi priateľským úsmevom.

„Hermiona!“ oslovila ju, keď k nim pristúpila. „Myslela som si, že si z plesu už odišla.“

Hermiona sa prinútila do sileného úsmevu. Veľmi dobre vedela, prečo za ňou Penny prišla a nemalo to nič spoločné s tým, že by si s ňou chcela pokecať. „Ako vidíš, tak nie.“

Jej kolegyňa preskočila pohľadom z nej na Malfoya, ktorý ich mlčky sledoval. „Och, už máš spoločnosť,“ hrala prekvapenú a tvárila sa, ako keby si slizolinčana všimla iba teraz. Prízemná klamárka. „Nepredstavíš nás?“ spýtala sa po chvíli ticha aj napriek tomu, že Hermiona po nej hádzala pohľadom pomyselné dýky.

„Iste,“ precedila cez zuby. „Penny, toto je Draco Malfoy. Draco, toto je Penny, moja kolegyňa.“

Penny vyčarila na tvári ten najžiarivejší úsmev, aký kedy u nej Hermiona videla a načiahla k Malfoyovi ruku. Ten jej ňou potriasol a úsmev jej opätoval, hoci ten jeho nebol taký široký. „Teší ma.“

„Mňa tiež.“

„Dúfam, že som vás veľmi nevyrušila,“ povedala Penny. Mierne sklonila hlavu a prižmúrila viečka vo falošnej ľútosti.

Hermiona jej chcela odpovedať, pripravujúc niečo štipľavé, čo by ju odohnalo, ale Malfoy bol rýchlejší. „Vôbec nie,“ slušne odvetil. Alebo to nemalo so slušnosťou nič spoločné?

„To rada počujem. Počula som, že sa chystáte prevziať EW fashion, keď odíde Emily Westhousová do dôchodku. To budete mať asi plné ruky práce.“

„To síce áno,“ priznal Malfoy, „ale na tú prácu sa teším.“

„Musí to byť veľmi vzrušujúce. Prevziať takú veľkú firmu v takom mladom veku. Nemáte z toho strach?“

„Strach?“ prekvapene po nej zopakoval Malfoy a krátko sa zasmial. „Som Malfoy, my nemáme strach.“

Napriek svojej namrzenosti to bola tento raz Hermiona, ktorá sa takmer zasmiala. Videla Malfoya vydeseného pri viac než len jednej príležitosti.

„Samozrejme,“ s úsmevom pritakala Penny. „Rovnako odvážny ako očarujúci.“

Vau, teraz naozaj prekročila hranicu – Hermioninu hranicu trpezlivosti. Nezniesla sa pozerať na jej falošný úsmev a počúvať sladký jed, ktorý vychádzal z jej úst. A bola úplne šokovaná, že niečo také vypustila pred ňou.

Malfoy sa uškrnul. „O tej odvahe až tak úplne presvedčený nie som.“

Penny zaklonila hlavu, potriasla svojimi dlhými vlasmi a nahlas sa zasmiala. Potom naklonila hlavu mierne na stranu a pohľad uprela do prázdna. „Nie je to skvelá pieseň na tanec?“ spýtala sa po chvíli a znova sa obrátila k Malfoyovi.

Hermiona doteraz hudbu veľmi nevnímala, ale keď to Penny zmienila, uvedomila si, že má pravdu. Malfoy s ňou očividne súhlasil tiež, pretože prikývol hlavou. „Máte pravdu.“

Pennine oči zažiarili v očakávaní. Jediné, čo mohla Hermiona urobiť, bolo zaťať nechty do dlaní. Naozaj si priala, aby blondína odišla, ale, bohužiaľ, Malfoyovi jej spoločnosť asi neprekážala.

„Dúfam, že neodmietneš zatancovať si so mnou?“

Hermione trvalo niekoľko sekúnd, kým jej došlo, že ponuka nepatrila Penny, ale jej. Prekvapene sa zadívala na jeho napriahnutú ruku a potom do jeho tváre. Jeho črty boli uvoľnené, ale pohľad intenzívny. Bola taká ohromená, že nepozval tancovať Penny, ale ju, že na chvíľu vôbec nevedela, ako reagovať.

„Alebo áno?“ dodal, keď sa zdalo, že mlčala pridlho. Hermionu to prebralo a bez slova súhlasila. Ruka v ruke prešli na tanečný parket a pridali sa k ostatným párom. Ešte pred odchodom stihla zachytiť Pennin výraz a bola si istá, že ten pohľad ju bude hriať pri srdci ešte niekoľko mesiacov.

„Čo tvoja migréna?“

„Myslím, že je to ešte horšie, ale viem, komu sa za to mám poďakovať,“ odvetila znechutene a oči jej zaleteli k blondíne, ktorá ich od barového pultu pozorovala s namosúreným výrazom na tvári.

Malfoy si všimol, kam sa pozrela a zasmial sa. „Áno, všimol som si, že ju nemáš rada.“

„Na rozdiel od teba,“ zašomrala a ihneď sa zhrozila, že to povedala nahlas. Sklopila zrak a začervenala sa. Mala radšej držať jazyk za zubami, pretože teraz by si mohol myslieť, že na Penny žiarli. Čo vôbec nebola pravda. Jednoducho ju neznášala, pretože vedela, aká povrchná pobehlica bola a sklamalo ju, že Malfoy sa nechal oklamať jej výzorom.

„Ako si na to prišla?“

Hermiona trhla plecami a najradšej by sa bola prepadla. „Mohol si ju poslať preč už na začiatku, ale neurobil si to.“

„Pretože by to bolo neslušné,“ jednoducho odvetil.

„Odkedy sa ty staráš o to, čo je neslušné?“

„Povedal som ti,“ zdôraznil, tento raz znel jeho hlas prísne, „že ľudia sa menia.“

„Viem, prepáč,“ zmierlivo preniesla. „To len- kedykoľvek som v Penninej prítomnosti, vždy som potom podráždená.“

Uškrnul sa. „Tak tomu rozumiem. A je dosť jasné, že ona ťa tiež nemá rada.“

Na to naozaj nemala čo povedať, tak zostala mlčať. Uvedomovala si jeho ruku na svojom chrbte. Príjemne ju hriala a vysielala do jej tela vlny tepla, ktoré sa rozliali po celom jej chrbte. Hoci sála bola dostatočne vykúrená, teplo z jeho dlane ju vábilo. Dostala chuť pritúliť sa k nemu, aby ho dostala čo najviac. A vôbec tomu popudu nerozumela nehovoriac o tom, že ju dosť vystrašil.

„Mimochodom, v tých šatách vyzeráš úžasne.“

Jej hlava vystrelila k nemu. „Čo?“

„Povedal som, že dnes večer vyzeráš úžasne,“ zopakoval s pobavením v hlase.

Zízala na neho a cítila, ako sa znova začervenala. Dočerta, neznášala, že ju tak často privádzal do rozpakov. „Merlin, Malfoy, ty si naozaj úplne iná osoba. Iba ťažko sa tomu dá uveriť.“

„To chápem,“ odvetil. „Keď si ma predstavovala Penny, oslovila si ma Draco. Prečo v tom nepokračuješ?“

Na chvíľu bola úplne ohromená. Taká ohromená, že takmer prestala tancovať. „Ani som si to neuvedomila,“ priznala.

„Ja áno, Hermiona,“ bolo všetko, čo jej na to povedal. Počuť svoje meno vyjsť z jeho úst bolo ešte zvláštnejšie, než keď ho oslovila menom ona. Nebolo to iba kvôli tomu, že ju tak ešte nikdy neoslovil. Spôsob, akým povedal jej meno, bolo niečo, čo ešte nikdy v živote nepočula. Možno bola blázon, ale znelo to, ako keby hovoril o niečom vzácnom.

Keď sa hudba skončila, opustili tanečný parket, ale k baru sa už nevrátili. Malfoy vzal od čašníka z podnosu dva poháre s tekvicovým džúsom a jeden jej podal. Hermiona sa poďakovala. Premýšľala nad tým, prečo je stále s ňou, prečo neodišiel po svojom.

„Čo budeš teraz robiť? Keď prídeš o prácu,“ upresnil, keď sa na neho spýtavo pozrela.

Pokrčila plecami a povzdychla si. „Neviem. Asi sa budem snažiť nájsť prácu v nejakom inom časopise alebo novinách. Alebo možno v nejakej úplne inej sfére, pretože Amandy a jej podobných mám už naozaj po krk.“

„Čo iné by si chcela robiť?“

Bola to jednoduchá otázka, ale Hermiona úprimne nevedela, ako na ňu odpovedať. „Vlastne nemám potuchy. Nikdy predtým som nad tým nepremýšľala.“

„Niečo mi napadlo,“ ozval sa zrazu. Hermiona zistila, že sa nepozerá na ňu. Keď sledovala trasu jeho pohľadu, prekvapilo ju, koho uvidela. Mrchu. „Tvoja šéfka ti dala deadline do dnes. Ale kedy máte uzávierku?“

„O týždeň v pondelok. Prečo?“

Na blondiakovej tvári sa usadil spokojný úsmev. „Pretože ten rozhovor ti môžem vybaviť a určite to stihneš do uzávierky.“

Hoci mu bola Hermiona za jeho snahu vďačná, bolo to beznádejné. „Amanda Woodová nemení svoje rozhodnutia a nedáva druhé šance. Ale je od teba milé, že sa snažíš.“

„Myslíš si, že odmietne Malfoya? Nástupcu Emily Westhousovej? Ja si to nemyslím.“

Zamračila sa na neho. „Čo tým myslíš?“ Malfoy dopil džús a podal pohár čašníkovi, ktorý sa pri nich zrazu objavil. Zvrtol sa. „Kam ideš?“ spýtala sa, ale neodpovedal jej. Nezostalo jej nič iné, iba ho sledovať, ako pristúpil k Mrche. Chvíľu sa rozprávali a Malfoy vyzeral dokonale očarujúco, keď sa na jej šéfku usmieval. Potom sa Mrcha zarazila, otočila hlavu a jej pohľad sa zaboril do Hermiony. Zúžila oči, chvíľu po nej hádzala imaginárne dýky, no nakoniec sa odvrátila. Keď sa Malfoy vrátil späť, Hermiona už bola ako na tŕní.

„Čo si jej povedal? Čo sa stalo?“

„Máš čas do piatku.“

„Čože?“ vyjachtala. „To myslíš vážne?“

Malfoy prikývol. Na jeho perách ihral malý úsmev. „Tomu sa hovorí moc byť Malfoyom.“

„Ale... ale...,“ koktala. „Nemôžem tomu uveriť. Ona nikdy nemení rozhodnutia!“

„Mne nemohla odolať.“

„To potom znamená, že nemám výpoveď,“ užasnuto povedala. „Asi ťa objímem.“

„Veď si to aj zaslúžim.“

Zasmiala sa a položila pohár, ktorý stále držala. Potom k nemu bez varovania pristúpila a objala ho. Hoci mu povedala, že to urobí, vyzeralo to, ako keby to predsa len nečakal. Možno si myslel, že len žartovala. Po chvíli zacítila, ako sa jeho ruky obtočili okolo nej. Najzvláštnejšie na tom všetkom bolo, že keď ju objímal, vôbec sa necítila zvláštne.

„Ďakujem,“ povedala, keď sa od neho odtiahla a odstúpila. „Som tvojím veľkým dlžníkom.“

„To teda si. Ale radšej by si sa už mala vrátiť do hotela a poriadne si pospať.“

Nechápavo sa zamračila.

„Zajtra odchádzame do New Yorku,“ vysvetlil.