Nástrahy vianočného punča 3

Keď zapadla do útulne vyzerajúcej krčmy – vyzeralo to viac ako krčma než bar – bola zrejme stále ešte dosť mimo, pretože si od barmana vypýtala vianočný punč a keď sa na ňu pozeral ako na blánza, chvíľu jej ani nedochádzalo, čo urobila zle. Potom pochopila, že už na žiadnom večierku nie je a v krčme v žiadnom prípade niečo ako punč nemajú. Objednala si teda vodku a po dvoch pohárikoch sa šok z toho, čo sa stalo, prejavil naplno.

Jej vzlyky, hoci sa ich snažila skrývať, si všimol postarší, no sympatický barman a so súcitným pohľadom jej podal balíček papierových vreckoviek. Rose ich s vďakou prijala a vysmrkala sa. No nebolo ironické, že ešte aj úplne neznámy človek jej v tento moment prejavil viac empatie ako Malfoy za celý život?

Vedela, že by ju to vôbec nemalo prekvapiť, pretože so Scorpiusom Malfoyom nikdy nemala veľmi dobrý vzťah, ale tu nešlo iba o to, že k nej hneď nebežal a nesnažil sa ju utešiť. Keby to bolo iba v tom, nebola by z toho taká vyvedená z miery. Ju zranilo, ako sa na ňu potom díval. V očiach mal znechutenie a ona presne vedela, čo si o nej myslel. Ak bola dostatočne ľahká na to, aby sa takým spôsobom na ulici zabávala s cudzím chlapíkom, to, čo sa jej stalo, si zaslúžila. Tým, že potom iba mlčal a nevyvrátil jej domnieku, iba potvrdil jej podozrenie.

„Nebola to tvoja chyba.“

Rose zmeravela a okamžite sa prestala bezmyšlienkovite hrať s prázdnymi pohármi. Popotiahla nosom a keďže vodka začala účinkovať, prestala cítiť potrebu maskovať svoj plač.

„Myslel si si to, Malfoy. Preto si bol taký naštvaný,“ povedala prázdnym hlasom, ale neotočila sa k nemu. Na čo aj? Nepotrebovala vidieť jeho peknú tvár skrútenú vo výraze pohŕdania alebo – čo by bolo ešte oveľa horšie – falošnej ľútosti.

Počula, ako si povzdychol a posadil sa na barovú stoličku vedľa nej. „Nie, naozaj si nemyslím, že si za to zodpovedná.“

„Tak prečo si sa na mňa nahneval?“

„Lebo si odišla z večierku sama, aj keď si bola opitá. Lebo si sa s tým chlapíkom cumlala v prázdnej uličke, hoci si si mala uvedomiť, aké je to nebezpečné, keď ho vôbec nepoznáš. Lebo si kvôli svojej hlúposti ohrozila svoj život a keby som nemal pocit, že niečo nie je v poriadku a nešiel za vami, mohlo to dopadnúť naozaj zle.“

Toto ju neupokojilo. Nepotvrdil to náhodou práve? Nepotvrdil, že je to jej chyba?

„Takže za to môžem ja! Moja hlúposť si o to koledovala, nie?!“ naštvane vyhŕkla a otočila sa k nemu celým telom. Alkohol menil jej nálady rýchlejšie, ako sa menilo počasie. Viac nebola otrasená hrozným zážitkom, teraz už iba zúrila.

„Nie! Zle si ma pochopila...“

„Myslím, že som ťa pochopila veľmi dobre,“ prerušila ho Rose a meravo sa vystrela na barovej stoličke.

Scorpius si nad jej útočným správaním hlboko povzdychol. „Pozri, Weasleyová, nemala si byť taká neopatrná, to musíš uznať aj ty. To však neznamená, že si myslím, že si si to zaslúžila alebo že za to môžeš ty. Na vine je ten chlapík,“ dohováral jej a sledoval, ako sa od neho odvrátila a tupo zíza na tmavozelený povrch pultu. Keď barmana požiadala o ďalší pohárik vodky, Scorpius ju rázne prerušil a na zvalitého muža vrhol varovný pohľad.

„Na dnes máš už dosť,“ chlácholivo povedal. Nechcel, aby sa znova rozčertila a chcela urobiť pravý opak toho, čo jej hovorí. Skĺzol zo stoličky a jednou rukou ju objal okolo pása, aby pomohol dole aj jej. „Poďme. Myslím, že to, čo teraz potrebuješ najviac, je posteľ.“

Prekvapilo ho, keď neprotestovala, poddala sa jemnému tlaku jeho ruky a kráčala s ním ku vchodu. Vonku sa otočil čelom k nej a chvíľu študoval jej tvár. „Choď domov.“

Rose by to naozaj milerada urobila, pretože na jeden večer mala dobrodružstva už vyše hlavy. Rada by sa zvalila do svojej postele a zachumlala do prikrývok, ale nebolo to také jednoduché. Sklonila hlavu, nechala svoje dlhé vlasy milosrdne skryť rumenec, ktorý sa jej rozliezal po lícach. „Nemôžem,“ zamraučala. „Ak by som sa teraz premiestnila, polovica môjho tela by pri mojom šťastí skončila s najväčšou pravdepodobnosťou v Kambodži.“

Scorpius potlačil smiech, ale jemný úsmev na perách si nedokázal odpustiť. Koniec - koncov, veď sa na neho aj tak nedívala. Chvíľu pobavene sledoval, ako má skrúšene zvesenú hlavu, kým prehovoril. „Môžem sa s tebou premiestniť k vášmu domu alebo pôjdeme do muklovskej časti a zoženiem ti taxík.“

Ona však záporne pokrútila hlavou. „Nie, nemôžem ísť domov,“ zopakovala.

„Prečo?“ nechápal.

„Jednoducho nemôžem. Som opitá a... a nechcem sa znova pohádať s mamou.“

„Pohádať sa s mamou?“ zopakoval po nej, kým ona sa tvárila ako kôpka nešťastia.

„Ona je cvok, Malfoy, ver mi! Ešte v dvadsiatich troch mi dáva večierku! A keď ma naposledy videla opitú, besnila horšie ako hurikán. Určite ma bude doma čakať. Keby som mala kam, hneď by som odsťahovala z domu.“

Scorpius sa po jej slovách zamračil. Bolo jasné, že domov nepôjde, ale čo s ňou mal potom robiť?

„Máš dosť početnú rodinu, som si istý, že niekto sa ťa ujme.“

Rose záporne pokrútila hlavou. „James s Albusom sú ešte určite na oslave a ostatní moji bratranci a sesternice bývajú buď vo Francúzsku alebo ešte u svojich rodičov.“

„Nemohla by si ísť k jednému zo svojich strýkov?“

„Iste že mohla, ale nie o pol druhej v noci!“

Zdalo sa, že skončili v slepej uličke. Domov zjavne ísť nechcela a nikoho zo svojej rodiny nebola ochotná prepadnúť uprostred noci. Aj keby prehliadol fakt, že bola zase opitá, nemohol ju nechať túlať sa v noci po meste úplne samú, obzvlášť nie po tom, čo sa stalo. Vedel, čo musel urobiť, pretože to bola jediná možnosť, ktorá mu zostávala, ale aj tak váhal a hodnú chvíľu iba hľadel, ako tam pred ním stojí a tvári sa úplne odovzdane. Ako keby čakala, že ten problém za ňu vyrieši on. A Scorpius vedel, že sa to napokon aj stane.

„Do pekla,“ zamrmlal si popod nos a zhlboka do seba nasal vzduch, ako keby sa pripravoval na nejaký súboj. „Môžeš ísť ku mne. Spravím ti kávu a keď vytriezvieš, pôjdeš domov, jasné?“

Nemohol uveriť, že Weasleyová mlčí a naozaj zvažuje, či jeho ponuku prijať alebo nie, pretože iná alternatíva tu aj tak nebola. Nakoniec však prikývla, ale najčudnejšie na tom bolo, ako sa mu po jej súhlase uľavilo.

„Dobre,“ pípla, nechala ho, nech ju chytí nad lakľom a spolu sa premiestnili do jeho bytu.

***

Malfoyov byt nebol veľmi veľký, ale zato celkom pekne zariadený. Samozrejme, blondiak mal prirodzene dobrý vkus, ktorý sa u Malfoyovcov určite dedil z generácie na generáciu dlhé roky, takže ju to neprekvapilo. Všade prevládala typicky mužská čierno-biela kombinácia, ktorá sa jej zdala síce chladná, ale k nemu to nejako pasovalo.

Usadil ju na čiernu koženú pohovku a kým jej varil kávu v kuchyni, ktorá bola spojená s obývačkou, po očku ju sledoval. Bola pohodlne opretá, čierny kabát mala položený vedľa seba a hlavu mala odovzdane položenú na operadle. Vyzerala, akoby spala a Scorpius sa na jej bezvládne telo spoza pultu zamračil. Takéto starosti naozaj nepotreboval. Prečo ju vôbec vzal k sebe? Mal ju tam nechať. Lenže na svoju vlastnú smolu on nebol ten typ, ktorý by ponechal relatívne bezbrannú ženu svojmu osudu.

„Tu máš kávu,“ povedal Scorpius a šálku položil na skenený stolík s razanciou, ktorá nebola nutná. Rose sa pri tom hluku, čo narobil, strhla a otvorila oči. Chvíľu si ho zmätene prezerala, ale napokon na načiahla po šálke.

„Vďaka.“ Odpila si a okamžite zvraštila obrvy. „Silná,“ povedala a on sa uškrnul.

„Takže, je to u vás doma až také zlé?“ spýtal sa po chvíli a Rose sa na neho pozrela. Prikývla, odvrátila sa od neho a povzdychla si.

„Dokonca ešte horšie. Už neviem, ako to tam mám vydržať. Necháp ma zle, ja svojich rodičov milujem, ale v poslednej dobe to fakt preháňajú. Stále majú pocit, že majú právo správať sa ku mne ako k decku. Už dávno som dospelá, pre Merlina, nemôžu ma neustále takto komandovať!“

Scorpius na ňu ohromene civel. Vedel, že za normálnych okolností by ho pravdepodobne poslala niekam, kde slnko nesvieti a povedala by mu, aby staral o seba. So svojimi problémami by sa mu nikdy nezverila, čo znamenalo, že z nej stále hovoril alkohol. Bol však zvláštne rád, že sa mu zdôverila, hoci to nebolo z vlastnej vôle.

„A tvoji dvaja bratranci? Albus s Jamesom predsa bývajú sami.“

„Áno,“ pritakala, „ale v malinkom jednoizbovom byte. Ak by som sa tam chcela nasťahovať, musela by som byť schopná poskladať sa do trúby, pretože tam by som pravdepodobne musela spávať,“ povedala Rose a mračila sa, ako keby mala tú scénu priamo pred očami. Scorpius sa na jej výraze zasmial.

„A čo Potter? Myslím tvojho strýka. Nepremýšľala si nad tým, že by si sa ho opýtala, či by si s nimi nemohla načas zostať?“

Rose trhla ramenami a odpila si z horúcej tekutiny. Jej čelo sa znova nesúhlasne zamračilo. „Ale áno, premýšľala, lenže to má hneď niekoľko háčikov. S Lily nevychádzam bohvieako dobre a keby sme my dve museli spolu bývať, bolo by to ako z blata do kaluže. Ale aj keby som Lily zniesla, nemohla by som to urobiť. Mamu s otcom by určite hrozne bolelo, že sa cítim lepšie s tetou a strýkom ako s vlastnými rodičmi. To im predsa nemôžem urobiť.“

Scorpius na ňu chvíľu skúmavo hľadel a pozoroval, ako si zamyslene zíza do lona. „Prečo si teda neprenajmeš nejakú lacnú garzonku?“

Červenovláska sa neveselo zasmiala. „Pri mojom plate, ak sa to tak dá nazvať, si môžem dovoliť akurát tak krabicu pod mostom. Ešte stále nemám vlastnú licenciu, Malfoy, iba praxujem a ako praktikantka nedostávam veľa. Keď tak nad tým premýšľam, som rada, že mi dajú vôbec niečo,“ povedala Rose a v duchu sa čudovala, prečo mu to všetko rozpráva. Zrejme bola ešte stále príliš opitá na to, aby sa dokázala brzdiť.

Keď si to uvedomila, uľavilo sa jej, že si Scorpius sadol v rozumnej vzdialenosti od nej. Jej úsudok bol zjavne silne ovplyvnený alkoholom a Rose vedela, že z palety rôznych stavov vyvolaných pitím, sa u nej dosť často objavovalo zvýšenie libida. V takých prípadoch vôbec neručila za to, čo môže vyviesť, a keď sa tak dívala na jeho neuveriteľne dokonalé črty tváre, bola si toho vedomá ešte oveľa viac.

Radšej sa od neho odvrátila.

„Ehm,“ ozval sa do ticha Scorpius a odkašľal si. „Ak sa obávaš ísť teraz domov, môžeš prespať u mňa na pohovke.“ Nechápal, prečo jej to navrhol, pretože mať na svojej pohovke zmyselnú červenovlásku bolo to posledné, čo potreboval, ale ten príval slov, ktorý sa mu valil z úst, nemohol nijako zastaviť.

Rose sa k nemu prekvapene otočila a hodnotila ho pohľadom. „Myslíš to vážne?“ Jej tón jasne naznačoval, že o tom pochybuje.

Prikývol.

„Och!“ zarazene vyhŕkla. „Vďaka, ale to nie je nutné. Musím sa svojim problémom postaviť čelom.“

Scorpius iba pokrčil ramenami a odvrátil sa od nej. Vôbec mu neprekážalo, že odmietla. Vôbec! Vlastne sa mu uľavilo. Veď kto by chcel mať na krku votrelca, ako je Weasleyová?

„Ako dlho bude ešte trvať, kým získaš licenciu?“ spýtal sa po chvíli ticha.

Rose sa zaškľabila. „Pol roka, dlhočizného útrpného pol roka.“ Zmĺkla a na chvíľu si dovolila predstaviť si tých dlhých šesť mesiacov neznesiteľného teroru. No, slovo teror možno nebolo až tak vhodné, pretože to nebolo zase až také zlé. Ibaže postupom času ju správanie rodičov začalo tak dráždiť, že sa to ledva dalo zniesť. Občas ich dokonca podozrievala, že to robili iba preto, lebo vedeli, ako veľmi ju to rozčuľovalo.

Ach, tak veľmi si priala bývať so strýkom Harrym a tetou Ginny, ktorí boli omnoho rozumnejší a tolerantnejší. Pochybovala, že Albus, James a Lily vedeli, aké majú šťastie.

„Weasleyová!“

Rose sa strhla a zízala na blondiaka. „Áno?“

„Pýtal som sa ťa, či chceš čaj alebo možno niečo chladené. Zdá sa, že moja káva ti nechutí,“ pobavene dodal a hlavou kývol na hrnček nedopitej tekutiny položený na stole.

„Tá káva by nechutila vôbec nikomu, Malfoy, ale nie, nič si neprosím.“

„A čo tak niečo na jedenie? Nie si hladná?“

„Nie,“ odpovedala a záporne pokrútila hlavou. „Vďaka, ale nie som hladná.“ Jeho prekvapujúca pohostinnosť ju miatla. To posledné, čo od neho čakala, bola takáto starostlivosť. Vôbec to nedávalo zmysel a to najmä preto, že sa k nemu dnes na večierku správala tak hrozne. Keď si na to spomenula, zistila, že sa mu ešte nemala možnosť ospravedlniť. Vedela, že by to mala čo najskôr napraviť.

Vstala. „Musím ísť. Myslím, že už by som mala byť schopná bezpečne sa premiestniť domov.“

Kráčala ku vchodovým dverám, ale skôr než ich otvorila sa ešte otočila k nemu. Inštinktívne edela, že ju nasledoval, a tak keď sa zvrtla, nebola prekvapená, že ho našla stáť za sebou.

„Vďaka, Malfoy,“ hovorila, kým si obliekala kabát, „nikdy by som si nemyslela, že by si mohol byť ku mne taký... normálny. Zjavne som sa mýlila.“

Scorpius sa zaksichtil. „Za málo, Weasleyová. Len sa, prosím, nabudúce nemuchluj uprostred noci v prázdnej uličke s prvým mizerným chumajom, ktorého stretneš.“

Rose tie slová najprv urazili, pretože ich povedal smrteľne vážnym tónom, ale potom si vďaka jeho jemne mykajúcim kútikom úst uvedomila, že ju iba naťahoval a v skutočnosti ju už nekarhá. To už mali za sebou.

„Sľubujem, že si dám nabudúce pozor,“ povedala s náznakom humoru v hlase a na chvíľu zaváhala, ale vedela, čo musela spraviť. Zhlboka sa nadýchla. „A ešte niečo... ospravedlňujem sa za to, čo som ti povedala na večierku. Chcel si mi iba pomôcť a ja som nemala právo byť k tebe taká hrubá.“

Vedela, že to musí vyzerať hlúpo, ale aj napriek tomu nedokázala zabrániť tomu, aby sa jej na lícach rozlial nelichotivý rumenec. Áno, hanbila sa za svoje správanie, ale on to nemusel vedieť. Stačilo, že priznala, že ju to mrzí.

Videla, že sa Scorpius najprv zatváril prekvapene, ale potom sa jeho výraz zmenil a on iba ľahostajne pokrčil plecami. Odvrátil od nej zrak. „Nie si prvá, ktorá mala v mojej prítomnosti podobné komentáre.“

Nebola prvá. Tým chcel povedať, že si na to už zvykol? Zvykol si na podobné kruté slová, aké vyriekla ona? Nevedela prečo, ale nepotešilo ju to. Skôr by povedala, že ju to nahnevalo a podľa toho, ako sa od nej odvrátil, predpokladala, že ani jemu to nebolo tak jedno, ako predstieral. Ale nehodlala sa tým viacej zaoberať. Ona mala predsa dosť vlastných problémov, s ktorými sa musela vysporiadať.

„Dobrú noc,“ povedala napokon po chvíli rozpačitého ticha. Zvrtla sa a siahla po kľučke, ale keď sa na tom kúsku kovu stretla jej jemná pokožka s jeho elegantnou rukou, stuhla a okamžite svoju ruku odtiahla. Nedokázala popísať, čo sa v tej chvíli stalo alebo prečo bol ten banálny dotyk taký iný, elektrizujúci. Zastihlo ju to nepripravenú a úplne ju to ochromilo.

Pomaly váhavo sa otočila a ohromene sa na neho zadívala. Keď to urobila, zistila, že v jeho očiach sa zračí rovnaký ak nie väčší šok, aký cítila ona sama. Nerozumela tomu, čo sa stalo, ale aj napriek tomu, že tam mlčky stáli už dobrých pár sekúnd, nemala na premýšľanie o tom žiadny priestor. Všetkých jej myšlienok sa odrazu zmocnilo vedomie jeho prítomnosti, blízkosti. Stál tak tesne pri nej, až mohla rozoznať pár nevýrazných malých pieh, ktoré sa prekvapivo usadili v oblasti koreňa jeho nosa.

Fascinovane sledovala tie nezreteľné švrnky, jeho nos, lícne kosti, pery, pri ktorých sa na chvíľu pristavila a obdivovala jemné ryhy na hodvábne vyzerajúcej ružovej pokožke. Och, Merlin! Tak rada by po nich teraz prešla jazykom, ochutnala ich, skúsila ich rozvibrovať.

Rose sa začervenala a zdesene odvrátila pohľad. Nemohla uveriť, na čo práve myslela a po čom túžila! Lenže zodvihnutie hlavy a zadívanie sa do jeho opantávajúcich očí nebol práve ten najlepší nápad, ktorý jej zišiel na um. Napriek tomu, že jej všetko to náhle dusno malo napovedať, aby sa tým nebezpečným hĺbkam vyhla, jej oči sa stretli s jej očami a jej takmer vyrazilo dych. Nikdy sa na ňu nikto nepozeral tak intenzívne, s takým ohňom v pohľade ako on.

Zacítila, ako sa napätie vo vzduchu ešte zvýšilo a ona bojovala, aby prekonala tú šialenú, pochabú potrebu dotýkať sa ho rukami, stehnami, bokmi, ale najmä jazykom. Pravda však bola, že akonáhle sa mu pozrela do šedomodrých očí, ktoré boli teraz také tmavé ako búrkové mračná, vedela, že prehrala. Bolo jasné, že nebude môcť dlho odolávať túžbe, ktorá ohlodávala jej vôľu.

Nevedela, kto urobil prvý krok, kto sa pohol ku komu, ale v jednej chvíli ju od neho delili centimetre a v druhej tam už ten priestor nebol. Jeho pery drvili jej citlivú hebkú pokožku pier, ruky hladili cez látku kabáta a šiat jej telo a ona chcela viac. O toľko viac!

Bolo čudné, ako prirodzene sa cítila v jeho objatí, s akou samozrejmosťou sa ním nechávala objímať a jeho pohládzanie mu opätovala s rovnakou horlivosťou, s akou sa jej dotýkal on. Ani sa nenazdala a čierny kabát skĺzol z jej pliec na zem. Nevedela ako to urobil, zrazu iba pocítila na pokožke stratu tepla. Odhalené plecia a dekolt ponúkali ďalšie možnosti, ako ju mohol potešiť, ďalšie miesta, kde mohla cítiť jeho kožu na svojej.

Zaklonila hlavu, akonáhle sa jeho pery presunuli po čeľusti nižšie a našli si na krku svoje miestočko, ktoré sa rozhodol dráždiť zubami a perami. Rose zľahka vzdychla a zhlboka do seba nasala vzduch, keď sa snažila vyčistiť si hlavu, čo bolo však vzhľadom na pocity, ktoré v nej vyvolával, takmer nemožné. Načisto jej to valcovalo myseľ, bolo to ako hurikán, ktorý vás zmietne so sebou a úplne vás zhltne. V tej chvíli už neviete o ničom a práve tak sa cítila Rose a nechápala to. Toto nebol jej prvý raz, mala už viac sexuálnych partnerov... vlastne iba dvoch, čo nebolo vôbec tak veľa, aby sa mohla nejako výrazne pyšniť svojimi skúsenosťami, ale ani pri jednom z nich necítila niečo také intenzívne. Bolo to na ňu takmer príliš.

Hoci sa snažila, akosi pri ňom nemohla premýšľať. To, čo jej robil, ju obklopovalo a pohlcovalo. Matne si uvedomovala, že ju objal okolo pása a ťahal ju niekam so sebou. Ochotne mu to dovolila a nasledovala ho, kým mu netrpezlivými prstami odopínala gombíky na košeli. Keď sa dostala k nohaviciam, ktoré jej bránili ďalej pokračovať, košeľu rýchlo vytiahla a dokončila to, po čom tak horlivo túžila. Strhla mu ju z pliec a so zarážajúcim pôžitkom sa perami prisala na jeho plece a ruky pritisla na nahý chrbát. Pre Merlina, nikdy jej ani na um nezišlo, že by to mohlo byť až také úžasné! Bolo to skoro ako keby vypila nejaký elixír, ktorý ju urobil citlivejšou na jeho dotyky.

Rose si bola istá, že nechce, aby to niekedy skončilo, pretože tie pocity, ktoré v nej vyvolával a ten stav, kedy vôbec nemyslela, iba vnímala, bol neskutočný. O to sklamanejšia bola, keď Malfoy omylom zavadil o kreslo, ktoré ladilo s koženou sedačkou a takmer spadol na zem. Pustil ju, aby ju nestiahol so sebou, zachytil sa operadla, zaspätkoval a tým sa dostal z jej dosahu.

Rose zrazu stála pol metra od neho, červeň na lícach ju pálila rovnako, ako každučké miesto na tele, ktorého sa dotkol a ona na neho nemo zízala. Bola taká vzrušená, že ledva dokázala nepohnúť sa. Len-len sa udržala a nevrhla sa znova na neho, no keď stála ďalej od neho, jej myslenie sa postupne znova vyjasňovala a ona si začínala byť vedomá toho, čo sa práve stalo.

Nevedela, ako by sa mala cítiť a čo by si mala myslieť o čom, že sa práve maznala so Scorpiusom Malfoyom a jej sa to tak hrozne páčilo. Nemohla si pretriediť pocity a identifikovať ich, avšak to, čo vyčnievalo nad všetko ostatné, bolo zdesenie. Bola úplne zdesená ani nie tak preto, že sa bozkávala s Malfoyom, ale skôr preto, lebo to najfantastickejšie, čo kedy zažila, prežila práve s ním.

Videla na ňom, že je rovnako ohromený ako ona, no čo ju v tej chvíli zaujímalo najviac, bolo to, čo sa stane v najbližších minútach. Odíde preč alebo v tom budú pokračovať? Chce v tom pokračovať? A čo chce on? Ona by zrejme nebola proti, keby sa k nemu mohla znova pritisnúť, len keby mohla nejako zabudnúť, že je to on. Ešte lepšie by bolo, keby takú vášeň cítila radšej k niekomu inému, ale to jej nebolo dopriate. Zo všetkých ľudí na plnéte to musel byť zrovna Scorpius Malfoy!

„Čo teraz?“ spýtala sa Rose do ticha, keď si konečne dodala odvahu a rozhodla sa, že zarytým mlčaním sa nikam nedostanú.

Zvedavo sa na neho pozrela. Jeho líca boli jemne začervenané, dýchanie sa už trochu upokojilo, no stále bolo rýchlejšie, než je normálne. Tvár mal úplne bez výrazu, ale všetko, čo potrebovala vedieť, mal vpísané vo svojom pohľade. To, ako horúčkovito sa na ňu díval, jej spôsobovalo chvenie všetkých vnútorností.

„Neviem, Weasleyová. Ty povedz!“

Bola to výzva. Bola to však aj otázka a zároveň to bola veľmi nepatrná prosba. Dával jej na výber, no dal jej aj najavo, že on by nebol proti, keby to pokračovalo. Ba čo viac, chcel, aby to pokračovalo. Lenže čo ona? Vedela, že ho chcela znova cítiť pri sebe, v sebe, ale chcela to aj napriek tomu, kým je? Napriek tomu, že je ten posledný človek, s ktorým by si predstavovala robiť podobné veci?

Váhala. Stáli tam už dobrých pár minút, prepaľovali sa pohľadmi a ona sa nedokázala rozhodnúť. Jej mozog chcel urobiť jedno a jej telo druhé, no ani jeden nebol ochotný ustúpiť. Ako nikdy nekončiaci začarovaný kruh.

„Prečo si nikdy nechodil s nijakou červenovláskou?“ vyhŕkla zrazu, keď už bola úplne bezradná. Akonáhle to však vypustila z úst, v duchu nad sebou prevrátila očami.

„Čože?“ Nečudovala sa, že bol zmätený, ona sama nechápala, prečo sa ho to spýtala.

„Prečo si nikdy nechodil s červenovláskou?“ trvala na svojom napriek tomu, že sa cítila ako idiot. Keby to teraz vzala späť, vyzerala by zrejme ešte hlúpejšie.

Scorpius na ňu najprv chvíľu iba bez pohnutia civel, potom zaklonil hlavu dozadu a z plných plúc sa rozosmial. Rose sa zahanbila. Odvrátila od neho zrak a snažila sa potlačiť rumenec. Keď sa konečne upokojil, povedal: „Ty si vážne cvok, Rose.“ Načiahol sa po nej, chňapol ju za ruku a vzal do náručia. „Úplný cvok,“ zašepkal jej do ucha, a potom ho pobozkal.

Rose sa usmiala. Zdalo sa, že bolo rozhodnuté, a tak sa uvoľnila a úplne spustila svoje obrany. Nechala sa vtiahnuť do spálne, zobliecť zo seba šaty a poddať sa rozkoši, ktorá rozochvievala každú bunku v jej tele. Poddala sa jeho bozkom, jeho jemným, no naliehavým dotykom a pocity, ktoré v nej vreli, jej úplne vymazali z hlavy, kto bol človek, s ktorým ležala prepletená na posteli. Prestalo na tom záležať. A čo že zatra to zrejme bude ľutovať a bude sa chcieť prepadnúť pod zem? Chcela... nie, potrebovala to. Potrebovala jeho nežné láskanie a hladenia, aj keď to bolo iba kvôli sexu a v skutočnosti k nej absoltúne nič necítil. Teraz to nebolo dôležité, pretože bola tak zúfalo osamelá, že aj bohapustý sex, to hladenie a láskanie, ktoré malo iba jeden jediný účel, sa jej zdalo plné citu.

Keď sa ich túžba a vzájomné dráždenie vystupňovalo na nevydržanie, obaja dosiahli vrchol, ktorý ich ohromil a úplne vyčerpal. Chvíľu iba ležali a sťažka oddychovali, neschopní pohnúť čo i len prstom. Rose bola taká unavená, že jej neprekážala dokonca ani Scorpiusova váha a oči sa jej začali zatvárať, vtedy sa z nej však zvalil, ľahol si na chrbát a pritiahol si ju k sebe. Jednu ruku jej dal pod hlavu a tou, ktorou ju objal, ju pomaly, lenivo hladil po nahom chrbte.

Napriek tomu, že Rose už spola spala, sa teraz prebrala a na chvíľu prekvapene stuhla, potom sa však uvoľnila a užívala si tie nežné, letmé dotyky. Nemala potuchy, že sa jej bude chcieť dotýkať a maznať sa s ňou aj po tom. Pokiaľ vedela, nebolo to to, čo sa dialo po sexe bez štipky akéhokoľvek citu. Fyzická láska bola jednoducho o vášni a potrebe, nie o jemnom láskaní. Ak to však neprekážalo jemu, jej to veľmi vyhovovalo, takže nemala v pláne sťažovať sa. Všetko, čo, urobila bolo, že sa k nemu pritisla ešte viac, zľahka pritisla pery na miesto pod jeho kľúčou kosťou a zatvorila oči.

***

Ráno bolo pre ňu menším šokom. Zobudila sa poprepletaná s nahým telom Scorpiusa Malfoya a na chvíľu ju to tak vyviedlo z miery, že prestala dýchať. Keď si však spomenula, čo sa stalo, opäť nasala do pľúc vzduch, položila hlavu späť na jeho hruď a vzdychla si. Čo to, do pekla, urobila? A prečo od neho neodišla? Bola síce unavená, ale vedela, že takéto rána bývajú fakt zlé. Plné rozpakov a zahanbujúcej viny.

Nechcela sa pozrieť teraz Malfoyovi do očí. Vlastne už nikdy. Uvedomila si, že neľutovala ani tak tú noc, ktorú spolu strávili ako to, že je vysoká pravdepodobnosť, že sa s ním ešte niekedy v živote stretne. Keby mala to šťastie a už nikdy ho nevidela, prevdepodobne by sa cítila spokojná a cítila by sa hanebne iba trochu.

V duchu zanariekala. Nedovolila si to urobiť nahlas, lebo ho nechcela zobudiť a ona sa potrebovala dostať z jeho bytu, kým ešte spal. Pomaly sa snažila vykliestniť si nohu zo zovretia jeho stehien. Náhle nahlas vzdychol, pomrvil sa a jej sa takmer zastavilo srdce. Znehybnela, chvíľu počkala a potom to skúsila znova. Keď si konečne po dlhom procese vyslobodila nohu, pomaly odvalila ruku, ktorou ju objímal a chcela vstať.

„Ani na to nepomysli,“ ozval sa jeho hlas a ona zamrzla v pohybe.

„Ty si bol celý ten čas hore?“ spýtala sa napokon, no neodvážila sa mu pozrieť do očí. Toho sa, ktovie prečo, obávala.

„Hm,“ pritakal jej a ona sa otrávene zamračila.

„Predpokladám, že si sa na mojej snahe dobre zabával.“

„Bývaš každé ráno takáto popudlivá?“ spýtal sa s pobavením v hlase, čo jej podráždenie iba zväčšilo.

„Prečo to nezistíš?“ spýtala sa falošne zvodne, čo potvrdila aj kyslým úškľabkom, ktorý po tej výzve nasledoval. Následne ju však prekvapil svojou odpoveďou.

„Dobre.“

„Čože?“ vyhŕkla, zodvihla sa na lakeť, jednou rukou si bezpečne pritláčala prikrývku k prsiam a zadívala sa mu do očí.

„Povedala si, že sa potrebuješ dostať od svojich rodičov preč, nie?“ jednoducho povedal a ona mala pocit, že to hovoril fakt vážne.

Úplne sa od neho odtiahla a sadla si tak, aby mu videla do tváre. „Čo mi tu navrhuješ?“

Ľahostajne trhol plecami. „Ty hľadáš podnájom a ja ti ho môžem poskytnúť.“

Najprv na neho neveriacky zízala, kým sa štekavo zasmiala. „Nemôžem si to dovoliť. A kde budem podľa teba spať? Na gauči? Pokiaľ som mala možnosť vidieť, je tu len jedna spálňa.“

„Na gauči?“ zopakoval neveriacky Scorpius a nadvihol jedno obočie. „Nebuď hlúpa, samozrejme, že budeš spať v mojej spálni. V našej,“ opravil sa.

Rose na neho zízala. „Pomiatol si sa?“

„Prečo? Nepovedala si mi náhodou, že sa zúfalo potrebuješ odsťahovať, lebo inak sa zblázniš? A pomysli na to, aký šok spôsobíš rodičom, keď sa dozvedia, že nielen bývaš, ale aj žiješ so synom Draca Malfoya. Takto ich vytočiť by mohlo byť zábavné, nie?“

„Áno, mohlo, ale pre mňa! No ak chceš, aby sa sem prirútil môj otec a vykrútil ti krk, tak potom nemám žiadne námietky a môžeme to pokojne skúsiť.“

Scorpius prevrátil oči v stĺp. „Rose, som auror, tvoj otec mi ťažko môže vážne ublížiť.“

Rose za zaksichtila. Nezabudol len tak náhodou na jednu maličkosť? „Ty možno si auror, ale môj otec bojoval po boku strýka Harryho vo vojne a spolu porazili Voldemorta.“

„Och!“ Takže už mu to tiež došlo. „Dobrý postreh.“

„Okrem toho,“ pokračovala, „myslela som to vážne, keď som povedala, že si to nemôžem dovoliť. Tiež som myslela vážne, že si sa asi pomiatol, lebo inak si neviem predstaviť, prečo by si mi navrhoval, aby som sa k tebe nasťahovala. Strávili sme spolu jednu noc, Malfoy, a ty si ma chceš hneď nasáčkovať do bytu?!“

Tú poslednú vetu povedala skoro, ako keby bola nahnevaná, čo nedávalo zmysel a Scorpius pre to na ňu zamračil. „Nemusela by si mi platiť nájomné.“

„Nie?“ pochybovačne zvolala.

„Existuje predsa viacero možností, ako sa mi odvďačiť,“ povedal s lišiackym úškrnom na perách a po jej tele prešiel takým pohľadom, že si mimovoľne pritisla prikrývku bližšie k telu.

Celá červená od rozpakov na neho hádzala nahnevané pohľady. „Uvedomuješ si, že tým, čo si práve navrhol, mi dávaš celkom jasne najavo, že o mne uvažuješ ako o štetke?!“

„Neuvažujem o tebe ako o štetke!“

„Znelo to tak.“

Scorpius si povzdychol a tiež sa posadil. „Pozri, ty potrebuješ bývanie a ja by som si zasa túto noc veľmi rád zopakoval. Prečo to teda neskĺbime a ty sa sem nenasťahuješ? Veď môžem odísť, kedykoľvek ti to nebude vyhovovať.“

To bol ten najšialenejší nápad, aký kedy Rose vo svojom živote počula. A zároveň to bola tá najlákavejšia príležitosť, čo sa v jej živote za posledných pár rok vyskytla. Aj ona chcela prežiť ďalšiu noc podobnú tejto. Tucty takých nocí! Lenže oni dvaja sa iba s veľkými ťažkosťami zniesli v jednej miestnosti, nevedela si ani len predstaviť, že by spolu žili.

„Vôbec ma nepoznáš, Malfoy,“ povedala napokon.

„Poznám ťa od jedenástich rokov,“ oponoval jej. „Chodili sme spolu do školy, zabudla si?“

„To ešte neznamená, že ma naozaj poznáš.“

Znova pokrčil plecami. „No tak sa spoznáme. Budeme mať na to dosť času.“ Nezdalo sa, že to pre neho predstavovalo problém.

Rose otvorila ústa a chvíľu sa na neho uprene pozerala. „Ty to myslíš NAOZAJ vážne!“ vyhŕkla napokon.

„Samozrejme, že to myslím vážne! Mal som dojem, že to si už pochopila,“ frustrovane vyhlásil Scorpius a sledoval, ako si kráska pred ním hryzie spodnú peru.

„Neviem variť,“ náhle povedala, ako keby ho to malo odradiť.

„To od teba nežiadam.“

„Nerada upratujem.“

„Ja som na tom podobne.“

„Budem ťa komandovať za to, že nesklopíš sedádko na záchode.“

„Nebola by si prvá.“

„Neustále sa hrám s vlasmi, takže budú po celom byte. Na koberci, v posteli, na pohovke, v sprche...“

„S tým sa dokážem vyrovnať.“

„Keď mám menzes, mám nemožnú náladu a som k ľuďom vážne odporná.“

„Ako keby si bola ku mne niekedy iná.“

„Ak by som tu bývala, chcela by som, aby ma tu mohli navštevovať moji priatelia a rodina.“

Zdalo sa, že to bolo to, na čom ho Rose dostane, lebo na chvíľu zmĺkol a zaváhal, no potom pomaly prikývol. „Moji priatelia sem z času na čas prídu, takže bude iba fér, ak to budú môcť robiť aj tvoji.“

„Niekedy nechávam použité spodné prádlo-“

„Prestaň s tým, Rose!“ netrpezlivo ju prerušil. „Svoju ponuku nestiahnem. Pravdepodobne si mi už aj tak povedala to najhoršie a ja som aj tak nezmenil názor. Presťahuješ sa ku mne alebo nie?“

„Dobre.“ Rose na neho vyvalila oči a oboma rukami si prekryla tie svoje zradné ústa. Ako to, že to z nej vyletelo skôr, než vôbec dala povolenie svojim ústam čokoľvek povedať?! Sledovala, ako sa na Scorpiusovej tvári objavil víťazoslávny úsmev.

Zagánila na neho, ako keby bola jeho vina, že sa preriekla. „Dúfam, že si spokojný!“

„To som,“ s úškrnom odpovedal, naklonil sa a pobozkal ju na krk. Keď si to tak Rose prehrala v hlave, zistila, že vlastne aj ona bola celkom spokojná. V noci sa s ním dokázala rozprávať bez toho, aby medzi nimi padla čo i len jedna urážka a to znamenalo, že sú schopní normálnej komunikácie. Možno to medzi nebude vôbec také zlé, ako sa zdá.

„Scorpius?“ ozvala sa, keď jej niečo napadlo.

„Hm?“

„Prečo si ma vzal v noci k sebe?“

Blondiak sa odtiahol od jej krku, ktorý doteraz tak naliehavo bozkával a nadvihol obočie.

„Mal som inú možnosť?“

„Mohol si ma odviezť späť na večierok a dať na starosti mojim bratrancom.“

Do kelu! Toto mu fakt ani nezišlo na um.

Koniec