Nástrahy vianočného punča 1

Ak má človek dvadsaťtri, serióznu prácu, ktorá si vyžaduje všetku pozornosť a príliš prudérnych rodičov, ktorí sú naviac nezdravo ochraniteľskí, rád siahne po akomkoľvek druhu uvoľnenia, aké sa mu dostane pod ruku. Na vianočnom večierku bol preto vianočný punč stredobodom pozornosť takého človeka, a to najmä ak stále býva so svojimi rodičmi, ktorí pitie alkoholu veľmi neuznávajú.... presnejšie, neuznávajú, aby ho pili ich deti, hoci sú už dospelé.

Rose Weasleyová presne z týchto horeuvedených dôvodov s nevídaným potešením siahla po pohári s omamnou tekutinou a poriadne si z neho odpila. Avšak na špici všetkých jej oprávnených zámienok na výdatné požitie alkoholu sa vynímal fakt, že ešte stále žije so svojimi rodičmi. Dvadsaťtri bol pre čarodejníka vek, kedy jednoducho už musel odísť od svojich rodičov, inak sa zaradil do kolónky, do ktorej rozhodne netúžil patriť.

Ona by s radosťou opustila rodné hniezdo aj hneď teraz, lenže malo to svoje malé háčiky. Jej matka bola, bohužiaľ, zástankyňa amerického štýlu výchovy detí. Keď svojim rodičom po dokončení Rokfortu povedala, že chce byť právnička, ani nemohli byť nadšenejší, lenže potom prišlo pre Rose nepríjemné schladenie. Vraj ak chce študovať, musí časť školného uhradiť z vlastného vrecka. Nezostávalo jej nič iné, iba minúť všetok svoj ťažko vydretý zárobok v bistre na školu, takže nemala možnosť ušetriť si niečo. A o tom, že by sa počas univerzity odsťahovala a našla si nejaký podnájom, nemohla ani snívať.

Teraz, keď už mala po škole, síce zarábala, ale zatiaľ kým iba praxuje a nemá ešte vlastnú licenciu, je jej zárobok veľmi blízko tomu, aký mala, keď brigádovala v bistre. Aj za predpokladu, že by sa rozhodla žiť zo vzduchu a dať všetky peniaze na prenájom, by v Londýne za tie peniaze niečo slušné nikdy nenašla. To znamenalo, že minimálne na ďalšie dva roky uviazla v dome svojich rodičov a ich neustáleho tyranizovania.

No kto v jej situácii by neprivítal možnosť opiť sa?

***

Scorpius vôbec nemal v pláne ísť na nejaký trápny vianočný večierok, ale potom čo si uvedomil, že aj to bolo lepšie než sám sedieť zavretý doma v byte a nebodaj sa ešte aj ľutovať, si to rozmyslel. Obliekol sa do jedného zo svojich drahších čiernych oblekov a tmavomodrej košele bez viazanky, avšak nie preto, aby si nabalil nejakú povolnú polonapitú ženskú, ale preto, že mal v charaktere hlboko zakorenenú potrebu vyzerať za každých okolností dobre. Nemohol však poprieť, že rozptýlenie, ktoré by mu mohla niektorá z pracovníčok ministerstva poskytnúť, by sa u neho za iných okolností stretlo s veľkým súhlasom... pravdepodobne dokonca s nadšením, lenže dnes deň pred štedrým večerom, mal na také niečo príliš nostalgickú náladu.

Nechápal, kde sa to v ňom nabralo, pretože on vôbec nebol typ, ktorý by podobné sviatky bral príliš vážne. Tie posledné Vianoce strávil vyjedaním svojich zásob mrazenej pizze a škodoradostne sa zabával tým, že v jednom byte v činžiaku naproti, kde bývali muklovia, pomocou mágie každých desať minút vypol sviečky na stromčeku. Chudáci, nemohli zistiť, kde je chyba. Bola to síce veľmi detinská forma zábavy, pizza sa ani na míle nepribližovala slávnostnému jedlu a na vrchol všetkého bol sám, ale predsa bol úplne spokojný s tým, ako to bolo.

Tento rok to bolo prekvapivo inak. Cítil, že mu niečo chýba a keďže to nebol schopný nijako pomenovať, prišiel k záveru, že to bolo niečo, čo počas Vianoc strávených doma nikdy nezažil. Keď nad tým s pohárom do štvrťky naplneným burbónom premýšľal, zdalo sa, že prišiel k určitému záveru. To, čo doma nikdy nezažil, a to nie iba na Vianoce, bola harmónia a rodinná pohoda.

Premýšľal nad tým, aký je to asi pocit, keď periférne zahliadol nejakú červenú škvrnu, ktorá upútala jeho pozornosť. Otočil sa a pri stole s punčom zahliadol stáť Weasleyovú. Presnejšie Rose Weasleyovú. Weasleyových ženského pohlavia bolo požehnane, a preto ak chcete o niektorej hovoriť, je nevyhnutné použiť aj jej krstné meno.

Scorpius chvíľu pozoroval, ako do seba leje jeden pohár s punčom za druhým a bokom sa opiera o okraj stolíka. Pravdepodobne preto, aby sa nesklátila na zem. Mala na sebe šaty výraznej farby oceánu bez ramienok, v ktorých vyzerala prekvapivo dobre. Prekvapivo preto, lebo keď ešte spolu chodili na Rokfort, nikdy ju nevnímal ako dievča, ktoré by mohlo byť jedného dňa pekné. Vždy to bola proste Weasleyčka, sesternica Albusa a Jamesa Potterových. Iba ďalšia v rade Weasleyových.

Nerozprával sa s ňou veky a aj napriek tomu, že obaja pracovali na ministerstve, takmer ju nevídal. Mohlo by byť príjemné osviežiť si pamäť, premýšľal, kým sledoval jej očividnú snahu opiť sa. Kto vie, prečo sa tak zúfalo snaží nájsť zabudnutie v alkohole... Nebol nijako obzvlášť zvedavý, čo také ju mohlo donútiť k podobnému počítaniu, ale hrozne sa nudil a ísť zistiť pravdu, kým si z nej bude uťahovať, vyznelo celkom zábavne.

Sám pre seba sa uškrnul a s eleganciou jemu vlastnou zoskočil z barovej stoličky.

***

Ďalší dôvod, prečo sa Rose tak oduševnene hrnula k stolíku s punčom, bola jej posledná hádka s rodičmi, ktorá sa odohrala asi minútu predtým, než sa premiestnila na večierok. Jej mama s otcom si totižto mysleli, že v jej dvadsiatich troch rokoch jej ešte majú právo dávať večierku. Prišlo jej to také absurdné, že sa na tom začala schuti smiať, čo jej matku dosť naštartovalo a ona sa následne zmenila na nezastaviteľný vlak všakovakých výčitiek. Takmer vždy, keď sa s nimi takto pochytila, išla si schladiť hlavu a vyžalovať sa k strýkovi Harrymu a tete Ginny, ktorí ju vždy privítali chápavými pohľadmi. Často jej vraveli, že jej mama bola prudérna odjakživa a jej otec... škoda reči.

Svoje litánie zakončila ženská časť Zlatého tria skutočnou perlou. Vraj by si mala uvedomiť, že im tou hádkou kazí Vianoce. Pche! Vôbec to nebola Rose, kto sa začal hádať a aj keby bola... ona možno pokazila jedny Vianoce, ale oni jej kazia celý život. To im však radšej nepovedala a znechutená sa rýchlo odmiestnila na ministerstvo.

Teraz siahala už po piatom pohári, pretože ešte nebola dostatočne opitá na to, aby jej bolo jedno všetko, čo si s rodičmi vykričala do tváre. Bolo to však nanajvýš čudné, pretože pri jej nízkej tolerancii alkoholu by mali štyri poháre bohato stačiť, lenže ako poznala súčasného ministra mágie, bola si istá, že tam dali to najlacnejšie pálené, ktorého by ste museli vypiť raz toľko, aby ste dosiahli vytúžený efekt otupenosti.

Rose si nenápadne popoťahovala šaty dohora, pretože sa nemohla zbaviť pocitu, že jej kvôli absencii ramienok neustále padajú a s nezáujmom sa okolo seba poobzerala. O sekundu na to si názor, že punč je príliš slabý, rozmyslela, pretože jediné vysvetlenie jej očividných vidín, bol alkohol. Nebolo predsa možné, aby naozaj videla Scorpiusa Malfoya. On na podobné akcie nikdy nechodieval a už vôbec nie, ak sa jednalo o vianočný večierok.

Na druhej strane však akosi zapochybovala, že je to iba výplod jej opitej mysle, pretože zazrela, ako ho pár ľudí pozdravilo a on im tým svojim typickým nedbanlivo arogantným spôsobom odkývol na znak, že ich zaregistroval. To by sa jej predsa nemohlo zdať, nie? V tom prípade by ho nevideli aj ostatní hostia.

Dovolila si ho pár sekúnd pozorovať, až kým si neuvedomila, že mieri priamo k stolíku s punčom a teda nevyhnutne aj k nej. Kým to doputovalo do jej už trošku zahmlenej mysle, bolo už príliš neskoro na to, aby sa nenápadne vyparila, a tak zostala na svojom mieste a tvárila sa, že si ho vôbec nevšimla. Keby teraz odišla, navodila by dojem, že pred ním uteká a aj keby bol správny, nebola ochotná nechať ho myslieť si, že je z nej zbabelec, ktorý sa mu bojí postaviť zoči voči.

"Weasleyová, Weasleyová," káravo sa ozval, keď k nej pristúpil, "ak ihneď nepribrzdíš, budeš ležať pod stolom už pred polnocou."

"Och, áno, Malfoy, a tebe to tak veľmi leží na srdci," sarkasticky odpovedala, kým si ho podozrievavo premeriavala spoza pohára. Bolo to už dávno, čo sa s ním naposledy rozprávala, ale veľmi dobre si pamätala, aký druh rozhovoru to vždy bol, a preto niet divu, že sa do toho nijako obzvlášť nehrnula ani tento raz.

"Ani nie," zľahka povedal a ľahostajne pokrčil plecami. "Iba poukazujem na očividné."

"Tak si choď poukazovať na očividné niekam inam. Je síce veľmi malá šanca, že to bude niekoho zaujímať, ale aj tak to môžeš skúsiť."

"Útočná ako vždy." Aj on si vzal jeden prázdny pohár, do ktorého nalial punč. Rovnako ako ona sa oprel o stolík a vtedy v Rose zamrela všetka nádej, že v dohľadnej dobe odíde a nechá ju na pokoji.

Prižmúrila oči a namrzene sa na neho zadívala. "Toto je moje miesto." Hoci si bola vedomá toho, ako detinsky to vyznelo, naozaj to nemohla zastaviť.

"Predplatila si si ho snáď?" spýtal sa s nadvihnutým obočím a pohľadom, ktorý dával jasne najavo, čo si myslí o tom, čo práve vypustila z úst. "Správaš sa ako detsko, Weasleyová."

"A ty mi zase otravuješ život, Malfoy."

Pokrútil hlavou a samoľúbo sa uškrnul. "Momentálne mu skôr pridávam potrebné korenie, nemyslíš? Videl som, že sa tu nudíš k smrti... teda ak nerátam tvoju zábavku v podobe konzumácie každého mililitra punču v tvojom dosahu."

"Prišiel si sem kvôli niečomu konkrétnemu alebo mi iba liezť na nervy?" netrpezlivo sa spýtala Rose, usrkla si zo sladkastej tekutiny a jeho poznámku o jej údajnom prílišnom pití s eleganciou prehliadla.

"Prečo tak nasávaš? Ďalší chlapík ťa pustil k vode?"

Nevedela, čo myslel tým "ďalší", pretože ona už dlhšiu dobu vôbec nerandila - jej práca bola príliš náročná na to, aby si mohla dovoliť mať nejaký vzťah - ale ako ho poznala, bolo pravdepodobné, že to povedal iba preto, aby ju naštval. Pozoruhodne sa mu v tom darilo.

"Nie," odsekla. "V poslednej dobe som s nikým nechodila a odpovedz mi na otázku."

Scorpius nadvihol kútiky do prešibaného úsmevu. "Aha, tak už je to jasné, potom TO musí byť ten dôvod."

V Rose prirodzene vzkypel hnev, pretože táto téma bola pre ňu trochu háklivá. Už dva roky - odvtedy, čo začala pracovať na svojej vlastnej licencii - nikoho dokonca ani nepobozkala, nieto sa nejako viac zblížila a nemohla klamať a povedať, že jej to nechýbalo. Niekedy bývala neuveriteľne osamelá, čo bolo dosť bolestivé a on teraz príde a rýpe do nej. Ale miesto toho, aby sa na neho osopila, svoju zlosť radšej potlačila a iba prevrátila očami.

"Nie, nie je to preto, hoci neviem, prečo ťa to vôbec zaujíma," odmerane odvetila. "Povedz konečne, čo chceš a nechaj ma na pokoji."

"Už som ti to povedal. Videl som, že sa nudíš, tak som sa ťa rozhodol rozptýliť. Nezaškodí pripomenúť si staré dobré časy."

"Staré dobré časy?" zopakovala po ňom Rose a nadvihla obočie. Povedal to tak, ako keby boli v minulosti najlepšími priateľmi. Môžete jej veriť, že od toho mali poriadne ďaleko. "Neviem si predstaviť, že nejaký čas strávený s tebou by mohol byť dobrý. Či už starý alebo nie."

Videla, ako sa spokojne uškrnul. "Ty vždy vieš, ako polichotiť, Ryšavka. Toto mi po celé tie roky po škole chýbalo."

Zamračila sa. Naozaj sa tak pramálo zmenila? Každý ich rozhovor bol veľmi podobný tomuto a ona vedela, že čokoľvek povedal, hovoril iba preto, aby ju vyprovokoval a ona sa dokonca aj po piatich rokoch nechala. Tak ako vždy mu skočila na návnadu, po jeho trefných slovách sa naštvala a reagovala presne tak, ako očakával. Ich slovné potičky by jej vlastne nikdy veľmi nevadili, keby sa len zakaždým netváril tak strašne spokojne. Dostal od nej, čo chcel a dal jej to aj najavo.

Bola vážne stále taká naivná a hlúpa? Taká ľahko manipulovateľná? Och, toto jej na tú depresiu vôbec nepomáhalo. Mať pri sebe Malfoya ju iba vťahovalo hlbšie do temnoty pochmúrnych myšlienok.

"Nevolaj ma Ryšavka," zavrčala pomedzi stisnuté zuby, siahla po ďalšom pohári s punčom a na prvý dúšok vypila polovicu.

Scorpius jej počínanie sledoval, ale tento raz sa netváril pobavene. Čelo mu zbrázdili dve výraznejšie vrásky, keď sa zamračil. "Nemala by si toľko piť, lebo zajtra nevstaneš z postele. A tento raz to myslím vážne."

"A ty sa prečo staráš o moje zajtrajšie vstávanie? Hm? Môže ti to byť úplne jedno."

"Mne to je jedno, ale tebe by nemalo byť."

Rose sa zasmiala, ale takmer sa zhrozila, keď z jej úst vyšiel skôr opileský chichot, no potom sa jej ústa roztiahli do spokojného úsmevu. Konečne to začalo fungovať. Už cítila, ako sa jej vedomie začína kolísať ako loď na rozbúrenom mori a mozog zahalila nepreniknuteľná hmla. Znova sa zasmiala. Bolo také dobré cítiť tú voľnosť.

"Čo sa deje?" podozrievavo sa jej spýtal Malfoy a prezeral si ju.

"Nič." Prehnane energicky pokrčila ramenami.

"Aha." Scorpius ihneď pochopil, o čo ide. "Takže magický nápoj začal zaberať?"

"Magický nápoj. Och, áno, alkohol má naozaj magické účinky. Ja sa vtedy obyčajne cítim ako v bubline."

***

Opretý o okraj stolíka s občerstvením a s nohami pohodlne vystretými pred seba sa díval na tanečný parket, kde sa iba kúsok pred ním v zápale tanca práve vrtela Weasleyová. Chlapa, s ktorým tancovala, Scorpius nepoznal, no bolo vidieť, že si to obaja užívajú. No najmä ten muž, ktorý využil výhodu Rosinej alkoholom omráčenej mysle a teraz jej rukou na stehne zachádzal hore až kamsi pod šaty.

Scorpius sa na nich so založenýmu rukami mračil a premýšľal, či by sa do toho nemal zamiešať. Vedel, alebo si myslel, že vedel, že ak by bola Weasleyová úplne triezva, nikdy by nijakému cudziemu chlapíkovi nedovolila strkať jej ruky pod oblečenie, lenže na druhej strane možno to bolo presne to, čo chcela. Bola tam istá šanca, že sa chcela nechať ohmatávať úplným cudzincom, ale mala na to málo odvahy a preto sa opila. Z jeho uhla pohľadu a vzhľadom na to, čo o nej vedel, to síce nevyzeralo veľmi pravdepodobné, lenže tá možnosť - akokoľvek malá bola - tam jednoducho aj tak bola, takže si vôbec nebol istý, čo robiť.

Jeho dilemu, či sa vmiesiť do ich takmer erotického tanca, vyriešila sama Weasleyová, keď sa od neho zrazu z ničoho nič odtrhla a vykročila ku Scorpiusovi. Pri stole si vzala svoj pohár a odpila si z neho, ale akonáhle tú tekutinu prehltla, zachmúrila sa a zazrela na neho.

"To je voda!"

"Presne tak," sucho povedal. "Potrebuješ pribrzdiť skôr, než sa začneš na tanečnom parkete vyzliekať a jeho použiješ ako striptérsku tyč." Hlavou kývol na jej tanečníka, ktorý si už medzitým stihol vyhliadnuť ďalšiu obeť, ktorej sa dobýval pod oblečenie.

Rose skrčila svoje tmavočervené obočie. "Nie som až taká opitá!"

Možno bola, možno nebola, ale jeho to predsa vôbec nemuselo zaujímať, nie?

"Prosím ťa! Ten zvrhlík ti takmer vliezol rukou do nohavičiek a ty si si to ani nevšimla," vysmieval sa jej a Rose očervenela od zlosti a poníženia.

"Prečo radšej neurobíš nám všetkým láskavosť a nejdeš si radšej vyhrievať svoj zadok k oteckovi a mamičke na Manor? Och, počkať! To predsa nemôžeš urobiť, lebo tvoji drahí rodičia ťa vykopli z domu," zlostne povedala a v duchu sa so zadosťučinením vyškierala. Keď však videla, ako sa jeho výraz zmenil na kamennú masku, postavil sa a priblížil sa úplne k nej, zmeravela a zatajila dych.

Naklonil sa k nej tak blízko, že mohla z jeho tváre a krku cítiť príjemnú sviežu vôňu. "O tom vôbec nič nevieš, Weasleyová, takže radšej nehľadaj, čo si nestratila," zašepkal jej do ucha tvrdým nebezpečným hlasom.

Rose sa po chrbte rozutekali zimomriavky a skôr, než mala možnosť spamätať sa, sa od nej odtiahol a bez slova odišiel preč.