Duchovia minulosti 6

Za jednu cigaretu by bola Ginny ochotná pokojne aj niekomu zakrútiť krkom. Fakt, nerobila si srandu, pretože skutočne temná stránka toho, že máte celú hlavu obviazanú a ležíte v nemocnici, je, že si nemôžete zapáliť celé dni. Ale zase na druhej strane... možno ju to odnaučí fajčiť.

Každopádne, ešte stále sa celkom nevyrovnala s faktom, že Malfoy zostal takým istým kreténom a násilníkom, aký bol na škole. Nie že by od neho očakávala niečo lepšie... alebo že by od neho vôbec očakávala niečo, ale poznanie, že je schopný ublížiť jej, ju zľahka vystrašilo. Trochu nikotínu by jej v upokojení určite pomohlo, ale nedalo sa nič robiť.

Keď ju po týždni preplnenom operáciami konečne prišla navštíviť Pansy, úprimne sa jej potešila. Ešte pred časom by si nebola pomyslela, že sa poteší prítomnosti bývalej slizolinčanky, ale život sa nikdy neodohrával podľa toho, čo chcela ona, takže by to zase až také prekvapenie nemalo byť. Pravda bola taká, že čokoľvek si Ginny kedy naplánovala, žalostne stroskotalo a ešte sa to zmenilo do takej miery, že tomu ona sama mohla iba ťažko uveriť.

Veď kedysi bola skalopevne presvedčená, že sa jedného dňa stane manželkou Harryho Pottera. Miesto toho sa jej od neho dostalo iba opovrhnutia a zrady. Kto by to bol povedal, však? Pár rokov dozadu tiež ani nepomyslela na to, že by k nej mohla jej rodina cítiť niečo iné než nekonečnú lásku. A aj to sa neuveriteľne zmenilo. Vyzeralo to tak, že bola stále vydedencom. Zradcom.

Inak sa predsa ich neprítomnosť v nemocnici nedala vysvetliť, nie? Keby uverili v jej nevinu, keby na všetko zabudli, boli by tu a pomáhali by jej. Keby ju mali zase radi, sedeli by pri jej lôžku a modlili sa za jej vyliečenie. Ale za celý čas, čo tam bola, ju nenavštívil nikto. Iba Pansy.

"Ahoj, Ginny. Ako sa máš?" ozval sa hneď po otvorení dvier Pansyn prehnane spevavý hlas a Ginny sa zamračila. Hlavu natočila smerom k hlasu a predstavovala si, ako sa pomerne nízka čiernovláska energicky blíži k jej posteli a sadá si na stoličku.

"Asi tak, ako môže mať človek s tvárou pokrytou popáleninami tretieho stupňa," pochmúrne jej odpovedala Ginny a stíchla. Načúvala, ako v miestnosti niečo zašušťalo, a potom nejaká vec pristála na jej nočnom stolíku.

"Priniesla som ti ovocie a pár časopisov," oznámila jej Pansy a videla, ako jej zamestnankyňa začína otvárať ústa na protest, ale ona bola rýchlejšia. "Čaromedik mi povedal, že zhruba o dva dni ti dajú dole obväzy z očí, takže si myslím, že sa ti budú hodiť. Okrem toho som ti prišla povedať, aké noviny sa udiali."

"Je to niečo, čo sa týka aj mňa?" trochu znudene sa spýtala Ginny, ale bola to len póza. V skutočnosti bola vďačná za akékoľvek rozptýlenie od nemocničnej rutiny, ktoré jej mohla Pansy poskytnúť. Hlavu si pohodlne oprela o vankúš a počúvala.

"Áno, týka sa to aj teba. Konečne sa mi s Daphne podarilo nájsť ďalšieho schopného čističa. Najali sme ho pred tromi dňami a vážne nám zachránil zadky. Už nám začalo prichádzať množstvo sťažností od zákazníkov, že sa im nevracajú veci, ktoré nám poslali na vyčistenie. A musím ti povedať, že ten chlap je fakt kus. Počkaj, až ho uvidíš," rapotala Pansy a keby Ginny mohla, zoširoka by sa na to bola usmiala, ale jej mimické svaly ešte neboli v úplnom poriadku.

"Ako vyzerá?"

"Je vysoký, má trochu tmavšiu pleť - je z Talianska - má čierne vlasy a úžasné tmavé oči. Musíš sa čo najrýchlejšie uzdraviť, aby si ho mohla vidieť a aby ti ho nevyfúkla nejaká druhá," povedala Pansy a uškrnula sa, čo však Ginny nevidela.

"Aby mi ho nevyfúkla nejaká iná?" pochybovačne zopakovala červenovláska. "Tvoju starosť o môj milostný život naozaj oceňujem, Pansy, ale ja teraz rozhodne nehľadám žiadny románik."

"Hlúposť. Nič ti nepozdvihne náladu tak, ako malý románik s fakt pekným chlapom. Ale odporúčala by som nadmieru priateľský rozchod... predsa len, zostanete kolegovia," povedala jej na to slizolinčanka a povzdychla si.

"Ešte niečo som ti prišla povedať," začala a trochu váhavý tón jej hlasu, spôsobil, že Ginnine svaly sa napli.

"Čo?"

"Vieš, chcel za tebou prísť Draco," povedala a Ginniným telom nepatrne trhlo. Nič však nevravela a čakala, kým bude pokračovať. "Povedala som mu, aby počkal, kým sa s tebou porozprávam ja."

"Čo odo mňa chce?" spýtala sa ľadovým hlasom Ginny a vystrela sa.

"Objasniť ti, čo sa stalo. Ginny, tá nehoda nebola Dracova vina. Niekto na Ministerstve to pobabral. Miestnosť, v ktorej mala byť uskladnená šperkovnica, mala byť ošetrená pohlcujúcim kúzlom, ale čarodejník, ktorý to mal na starosti, to pokašľal a dal ju do nesprávnej miestnosti. Draco o tom nemal ani potuchy a, bohužiaľ, musela si to tým najhorším spôsobom zistiť ty." Pansy zmĺkla a čakala, čo jej na to Ginny povie, ale ona mlčala.

"Ja viem, že ho nemáš príliš v láske a asi o ňom nemáš najlepšiu mienku, ale naozaj to nebola jeho chyba. Draco nie je svätec, dokáže byť neuveriteľne sebecký, malicherný, urážlivý, tvrdohlavý, hrubý a množstvo iných vecí, ale prisahám ti, že by nikdy tebe ani nikomu inému neublížil takýmto spôsobom. Viem, že tomu, čo ti teraz poviem, asi nebudeš môcť uveriť, ale on by toho nebol schopný."

"Ty mu veríš?" potichu sa spýtala Ginny a snažila sa spracovať to, čo jej práve povedala Pansy.

"Samozrejme," odpovedala čiernovláska bez zaváhania. "Okrem toho, on ani nemá dôvod podrážať ti nohy, Ginny. Musela si si predsa všimnúť, že mal, alebo má, problém skôr s tvojím bratom než s tebou. Hneď po tvojej nehode začal vyšetrovať, čo sa vlastne stalo a môžem ti povedať, že v koži toho, čo spôsobil tvoje zranenie, by si určite nechcela byť. Draco tak strašne zúril, že som z neho mala obavy dokonca aj ja. A povedal - citujem - osobne sa postarám, aby ten neschopný parchant do konca života nevystrčil nos z Azkabanu."

Keď Pansy znova zmĺkla, Ginny si zhlboka povzdychla. Za posledných desať minút to bolo pre jej mozog priveľa informácií. Už skôr premýšľala nad motívom svojej nehody. Samozrejme, vychádzalo jej z toho to, že Malfoy to urobil iba z čírej nenávisti a hoci sa toho záveru držala pevne ako kliešť, musela uznať, že to bolo trochu prehnané a nerealistické. Predsa by neriskoval Azkaban iba kvôli starým nezhodám. A Pansy mala v jednom pravdu - Malfoy si ju počas tých rokov skôr nevšímal a zameriaval sa na Rona. Tak prečo by to teraz robil? Prečo by teraz kvôli nej riskoval svoj konečne usporiadaný život? To by predsa nedávalo zmysel, nie?

"Ginny?" oslovila ju znenazdania Parkinsonová a ona sa strhla. Asi bola ticho príliš dlho.

"Hm?"

"Ešte som ti chcela oznámiť, že som ťa odhlásila z hotela. Keď si tu, nebudeš predsa platiť za izbu. Zbalila som ti veci a vzala som si ich k sebe domov."

Ginny od prekvapenia skoro nevedela, čo povedať. Bola jedna vec, že sa k nej Pansy s Daphne správali celkom milo kvôli práci a niečo celkom iné bolo pomáhať jej, ako keby bola ich skutočná priateľka. "Och," vydýchla, "no, to bol dobrý nápad. Vďaka. Keď sa dostanem z nemocnice, ten účet ti preplatím."

Čiernovláska prikývla, ale potom si uvedomila, že ju Ginny nevidí. "To nikam neponáhľa," povedala a očami prebehla po svojich značkových náramkových hodinkách. "Už musím ísť, za chvíľu sa končia návštevné hodiny. Zajtra ťa asi príde pozrieť Daphne... alebo aspoň niečo také spomínala."

Miestnosťou sa ozvalo jemné zašuchotanie, zavŕzganie a následne zvuk narážania opätkov na podlahu. Potom otvorenie dverí a znova Pansyn hlas.

"Ginny, môžem povedať Dracovi, že ťa smie prísť pozrieť?" spýtala sa a Ginny by sa bola najradšej zamračila, ale, bohužiaľ, nemohla.

Pokrčila ramenami. "Už si mi povedala, ako to bolo. Nevidím dôvod, prečo by sem mal Malfoy ešte chodiť."

"Dobre. Maj sa," pozdravila ju s povzdychom Pansy a vyšla z jej izby. Ginny sa oprela o vankúš, zošuchla sa nižšie na posteli a priala si, aby jej teraz prišla dať sestrička nejaký elixír na spánok, aby nemusela premýšľať nad tým, čo sa práve dozvedela.

+++

Pansy sa z nemocnice vybrala na Ministerstvo tak, ako ju o to požiadal Draco. Vyviezla sa na piate poschodie, prešla na koniec chodby a zaklopala na jeho dvere. Keď sa spoza nich ozvalo polohlasné zabručanie, usmiala sa a vstúpila dnu. Okamžite sa jej pohľad stretol so štíhlym blondiakom zavaleným papiermi a s unaveným výrazom na tvári.

"Vyzeráš hrozne," ihneď mu oznámila, kým si sadala do kresla naproti nemu. "Spal si vôbec v noci?"

"Ani nie," odpovedal jej Draco, oprel sa v kresle a rukou si prešiel po tvári, na ktorej sa vynímalo jeho trojdňové strnisko. "Ako to išlo v nemocnici?"

Pansyn úsmev trochu ochabol a ona si povzdychla. "Vlastne, ani neviem. Povedala som jej, ako to bolo, ale nemám tušenia, či mi uverila alebo čo si o tom myslí. Len sa ma spýtala, či ti verím ja, a potom sa k tomu už nevracala. Ale nepovedala mi hneď, nech s tým idem do čerta, čo považujem za pozitívne."

Draco prikývol a chvíľu premýšľal. "Môžem ju teda ísť navštíviť?" spýtal sa.

"Môžeš to skúsiť," povedala Pansy a keď sa na ňu blondiak nechápavo zahľadel, vysvetlila to. "Pýtala som sa jej na to a ona povedala, že ja už som jej všetko vysvetlila, a tak nevidí dôvod, prečo by si za ňou mal chodiť ešte aj ty."

"Aha."

"Vieš, keď už sme pri tom... ani ja nerozumiem, prečo sa tak horlivo domáhaš, aby si ju mohol navštíviť. Pokiaľ viem, jej rodina ti odjakživa ležala v žalúdku," podotkla, prekrížila si nohy a usadila sa pohodlnejšie v koženom kresle.

"Zo všetkých ľudí by si ty mala najlepšie vedieť, že na minulosť sa dá zabudnúť. Prečo si ty k nej taká milá, keď si ju v škole neznášala?" oplatil jej to Draco a svojím intenzívnym pohľadom sa zabodol priamo do jej očí.

Pansy ležérne pokrčila plecami. "Pracujeme spolu. Konflikty by nikomu nepriniesli nič dobré, takže sa s ňou snažím vychádzať."

Jeden kútik Dracových úst sa zodvihol v posmešnom úškrne a nadvihol svoje elegantne klenuté obočie. "Obaja vieme, že to nie je celá pravda."

"Ale nehovor," zavrčala Pansy zamračene. "Je ku mne milá a podľa toho sa k nej správam aj ja, to nepopieram. Lenže nie som to ja, kto má zrazu prehnanú slabosť pre červenovlasú chrabromilčanku. To ty sa ma stále vypytuješ, ako sa má a či jej niečo nechýba."

Dracovo čelo sa stiahlo a on rýchlo uhol pohľadom. Tento rozhovor sa začal uberať nesprávnym smerom. Áno, príležitostne sa Pansy spýtal, ako sa má malá Weasleyová, ale to bolo z čisto profesionálnych dôvodov. A tiež sa o to zaujímal preto, lebo vedel, že okrem Pansy a Daphne ju tam nechodí nikto pozrieť. Určite nie Potter, Grangerová alebo Weasleyovej podarená rodinka.

"To, čo sa stalo, síce nebola moja vina, ale keďže šlo o moje oddelenie, cítim voči Weasleyovej istú zodpovednosť. Je iba prirodzené, že chcem vedieť, ako na tom je," pokojne odvetil, presvedčený o svojich slovách.

"Nahováraj si to, ak chceš," odfrkla Pansy, ale potom sa jej na tvári objavilo ustarostené zamračenie. "Vieš, Draco, pýtala som sa sestričky, kto ju za posledný týždeň prišiel pozrieť a ona mi povedala, že iba ja. Nezdá sa ti čudné, že nikto z jej rodiny sa o ňu nezaujíma?"

"Nechaj to tak, Pans."

Zodvihla obočie a skúmavým pohľadom prešla po Dracových črtách tváre. "Ty niečo vieš!"

"Nemala by si do toho strkať nos, ale môžem ti povedať, že bez nich je jej oveľa lepšie," povedal Draco s tvrdým výrazom na tvári. Pansy sa na neho nechápavo zadívala, ale už z jeho pohľadu jej bolo jasné, že aspoň teraz jej určite nič bližšie nepovie.

Ale... čo také strašné sa mohlo stať, že ju zavrhla celá jej rodina?

+++

Hoci Pansy vravela, že na druhý deň sa ukáže Daphne, nestalo sa tak a Ginny zistila, že jej je z toho naozaj smutno a že sa cíti osamelá. Našťastie, o ďalšie dva dni jej konečne dali dole obväzy z očí, takže sa mohla voľne pohybovať po nemocnici a všetky úkony vykonávať sama. Čaromedik jej tiež oznámil, že je s výsledkami nadmieru spokojný a že ak to pôjde takto dobre aj naďalej, do troch týždňov by mala byť jej tvár na chlp taká istá, ako bola pred nehodou.

Táto správa jej vniesla do pochmúrnych dní strávených v nemocnici aspoň trochu svetla, ale v skutočnosti ju viac potešilo, že bez obväzov na očiach bude môcť sama vyjsť von a konečne si zapáliť. Neskôr sa ukázalo, že dokonca ani nemusí prejsť tri poschodia na prízemie, ale že stačí podplatiť sestričku, aby jej na pár minút odomkla dvere na balkón, ktorý býval z bezpečnostných dôvodov uzamknutý.

V jedno popoludnie, bolo to presne päť dní od Pansynej návštevy, sa Ginny usadila na bielej plastovej stoličke na balkóne. Spod pazuchy si vytiahla časopis a položila ho na stôl aj s hrnčekom plným horúcej kávy, ktorý držala v druhej ruke. Z hlbokého vrecka na bielom plyšovom župane vylovila cigarety aj so zapaľovačom a konečne si po dlhom dni zapálila.

Pohľadom sledovala dianie na uliciach pod ňou a v malom parku, ktorý patril k nemocnici. Vzdychla si a silou vôle potlačila nepríjemný pocit samoty, ktorý na ňu znenazdajky doľahol. Po piatich rokoch relatívnej samoty v Kanade by už mala byť zvyknutá, alebo nie? Dá sa vôbec zvyknúť si na samotu?

Načiahla sa po káve, odpila si malý dúšok a pri strete svojho jazyka s horúcim nápojom trochu ucukla. Hrnček položila späť na stolík, keď sa za ňou zrazu ozvalo slabé zaklopanie na presklené dvere. Okamžite sa otočila a prekvapene hľadela, ako Draco Malfoy otvoril dvere a vstúpil na balkón. Ginny na neho iba mlčky zízala a čakala, čo sa bude diať. Rozhodne netúžila byť prvá, ktorá prehovorí. Koniec koncov, on prišiel pozrieť ju nie naopak.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa napokon a ona od neho konečne odvrátila tvár. Zadívala sa pred seba na slnko, ktoré sa pomaly blížilo k obzoru.

"Celkom dobre," zdráhavo odpovedala a ktovie prečo si teraz začala až priveľmi intenzívne uvedomovať, že mala tvár pokrytú obväzmi a že musí vyzerať hrozne. Cítila, ako sa jej zapálili líca, ale cez tie nenávidené obväzy to našťastie nebolo vidno.

Draco sa zadíva na jej profil, ktorý osvetľovala žiara zapadajúceho slnka, potom sa pohol, prešiel okolo nej a sadol si na druhú stoličku postavenú vedľa nej. Od seba ich delil iba malý stolík, na ktorom trónili jej osobné poklady. Alebo aspoň teraz sa jej zdalo, že sú jej pokladmi.

"Ty fajčíš?"

Ginny sa strhla, na sekundu sa na neho pozrela, ale on sa na ňu nedíval, a tak odvrátila pohľad späť k slnku. "Vidíš, nie?"

"Áno," zamrmlal. "Pansy mi hovorila, že sa ti snažila vysvetliť, ako to bolo s tou nehodou," nadhodil Draco a snažil sa, aby to vyzeralo nenútene, ale niečo mu hovorilo, že keď to na ňu vybalil hneď po svojom príchode, asi to veľmi nenápadne vyzerať nemohlo.

"Nesnažila, ona mi to vysvetlila," opravila ho prázdnym hlasom Ginny a priala si, aby konečne odišiel. Necítila sa v jeho prítomnosti dobre... a už vôbec nie, keď vyzerala tak, ako vyzerala.

"Takže?"

"Čo?"

"Ešte stále si myslíš, že som ti to spôsobil ja?" opýtal sa a jej sa zdalo, že v hlase mu nepočula iba zvedavosť, ale skutočnú naliehavosť. Ako keby mu na tom záležalo.

Vzdychla si, posledný raz si potiahla z cigarety a špačok zahasila v malom popolníku na stole. "Premýšľala som o tom a prišla som k záveru, že to asi bolo tak, ako hovorila. Nemyslím si, že by si mal dôvod nastražiť na mňa pascu a ani si nemyslím, že by si kvôli tomu riskoval svoju slobodu."

Draco si oddýchol, ale dokázal to stlmiť na toľko, aby si to Ginny nevšimla. Alebo si to aspoň myslel. "Dobre," povedal napokon a nepatrne nad sebou pokrútil hlavou. Bola pravda, že sa o Weasleyovú trochu zaujímal, ale nerozumel, prečo mu až tak veľmi odľahlo, že si už nemyslí, že jej chcel ublížiť. Nebolo to tak, že by mu na nej naozaj záležalo... napríklad tak, ako mu záleží na Pansy alebo Daphne.

"Hm... s personálom si spokojná?" spýtal sa jej po chvíli a Ginny sa k nemu otočila s nadvihnutým obočím.

"Som. Mimochodom, to mi pripomína, že som sa ťa chcela opýtať, prečo si ma nepriniesol k sv. Mungovi ale na súkromnú kliniku."

Draco nonšalantne pokrčil plecami. "Je tu lepšia starostlivosť ako u Munga a ak mám nejaké problémy, chodím sem, takže mi to logicky napadlo skôr ako nemocnica u Munga." Bola to pravda, ale tú druhú časť svojho dôvodu jej neprezradil. Nemohol jej predsa povedať, že keby bola u Munga, určite by ju vypátral Potter a jej rodina. Na tejto klinike mal dobré styky, takže stačilo jedno slovo a nikto nepovolaný nemal šancu dozvedieť sa, že tu leží nejaká Virginia Weasleyová.

"A o financie sa nemusíš starať. Ošetrenie a pobyt v nemocnici zaplatí, samozrejme, Ministerstvo," dodal, keď mlčala.

Ginny na neho švihla pobúreným pohľadom a zostra sa nadýchla. V prípadoch podobných nehôd zvykne platiť lekárske ošetrenie ten, kto je za nehodu zodpovedný, ale to neplatilo v prípade, ak išlo o súkromnú kliniku. Toľko vedela, nebola predsa úplne blbá. "Nehovor... asi zabúdaš, že čističkou som už niekoľko rokov, takže veľmi dobre viem, ako to chodí. Náklady zo súkromnej kliniky mi Ministerstvo nepreplatí, ale nemusíš mať obavy, Malfoy, ja peniaze mám. Prekvapený, však?" uštipačne na neho vyštekla, schmatla svoje veci a nechala ho tam zarazene sedieť.