Pár bledých rúk s prekvapivou silou dopadli na povrch dreveného stola. Zarachotilo to. „Kto tam ešte vtedy bol?“
Tmavé oči sa zlostne zablysli. „Po stýkrát ti hovorím, choď do čerta!“ vyštekol na ňu Carrow. „Nič zo mňa nedostaneš. Prašivým milovníkom humusákov nepomáham.“
Ginny zlostne stisla pery, narovnala sa, zodvihla bradu a zhlboka sa nadýchla. Nemalo zmysel ďalej naňho takto tlačiť. Nemala páky na to, aby ho k niečomu prinútila. Bolo načase zvoliť iný prístup.
„Si tu už nejaký ten piatok,“ pokojne povedala a pohľadom prešla po jeho kedysi uhľovočiernych vlasoch. Teraz boli zošednuté časom a jeho trestom. „Život v Azkabane nie je práve pohodlný. Mohla by som ti s tým pomôcť.“
Smrťožrút sa uchechtol a vyceril na ňu prehnité sčernané zuby. Ginny sa mimovoľne striasla. „Na to ti neskočím, maličká. Tak ďaleko nesiaha ani tvoja všivavá rodina.“
Samoľúbo naňho nadvihla obočie. „Kto hovorí o mojej rodine?“
Možno dúfala, že tým dostane Carrowa aspoň trochu do pomykova, ale mýlila sa. Ani na chvíľu jej neuveril. „Je mi jedno, aké kontakty máš, nič ti nepoviem. A ak poznáš toľko dôležitých ľudí, ako tvrdíš, prečo si to jednoducho nezistíš od nich?“
Touto jedinou otázkou jej úplne odvial vietor z plachiet. Ginny sa od neho odvrátila a v duchu premýšľala, či sa jej ešte oplatí naliehať naňho alebo to bola iba strata času. Skôr, než prišla k nejakému záveru, sa za jej chrbtom ozvalo nepokojné zašuchotanie. Zvrtla sa a našla Carrowa, ako ju sleduje s podráždeným výrazom na tvári.
„Vypadni odtiaľto, Weasleyová, a viac ma neotravuj,“ vyštekol na ňu. Ginny sa takmer neudržala, ale radšej hoposlúchla. Bola iba jednu ďalšiu urážku od toho, aby úplne stratila sebaovládanie a spravila niečo, čo by neskôr ľutovala.
***
Pansy sedela v kancelárii, stôl mala zaprataný papierovačkami, ktoré mali byť vybavené už včera a pozorne si prezerala módny katalóg. Nevykašľala sa na svoju robotu úplne. Snažila sa pracovať, ale vedomie, že ani netuší, po akých šatách sa má v obchode poobzerať, ju znervózňovalo. Okrem toho, na ples sa nešla iba zabaviť, ale mala aj povinnosť reprezentovať firmu, a na to musela vyzerať absolútne bezchybne. Ešte však netušila, ako to docieli.
Tiché zaklopanie na dvere ju prebralo z pozorného študovania lesklých farebných stránok. Strhla sa, previnilo hodila katalóg do zásuvky a zabuchla ju tak rýchlo, až sa otriasol celý stôl.
„Ďalej,“ namrzene zvolala. Keď sa vo dverách objavila Dracova blonďavá hlava, prekvapene zodvihla obočie a oprela sa v kresle. „Teba som teda naozaj nečakala.“
Na Dracovej tvári sa ani sval nepohol. „Milá ako vždy,“ utrúsil. „Potrebujem od teba niečo, inak by som tu nebol.“
Pansy prevrátila oči. Vždy nemilosrdne k veci, to bol jeho štýl. Keby mala iba o niečo útlocitnejšiu povahu, určite by sa pri jeho poznámke urazila. „Nikdy nebudem taká milá ako ty. Čo chceš?“
Zatvoril za sebou dvere a bez vyzvania sa posadil do kresla oproti nej. Len zo zvyku očami preletel obsah jej stola a potom sa jeho bledé oči zastavili na nej. „Dostal som pozvánku na ten charitatívny ples na podporu obetí vojny.“
„A?“ Nepotreboval jej to oznámiť, vedela, že pozvánku dostal aj on. Bol riaditeľ oddelenia pre presadzovanie čarodejníceho práva, bolo úplne vylúčené, aby ho nepozvali. Okrem toho ho pozývali každý rok.
„Chcem, aby si tam išla so mnou,“ narovinu povedal.
Pansy zháčila a zamračila. „Prečo?“
„Čo tým myslíš? Sme priatelia, môžeme ísť spolu, nie?“
„To áno, ale sme iba priatelia,“zdôraznila, čo jeho pozornosti iste neušlo. Skúmavo si ho prezrela, než pokračovala. „Prečo nepozveš Ginny?“
„Prečo by som mal pozvať ju?“
Pansy sa okamžite objavil na tvári kyselý výraz. Mala už jeho popierania a vyhýbania sa akurát tak dosť. „Pre ten istý dôvod, pre ktorý sa o ňu tak zaujímaš a znepokojuješ.“
Draco od nej okamžite odvrátil zrak. Zameral sa na okno za jej stolom a stisol pery do neprístupnej čiary. „Hovoríš nezmysly.“
Jej hlasné odfŕknutie pritiahlo jeho pozornosť. „Draco, už to vážne prestáva mať svoje čaro,“ otrávene povedala. „Neviem, či to popieraš iba predo mnou, alebo sa snažíš oklamať aj seba, ale hovorím ti, že aj tak to nemôže trvať večne.“ Draco jej však neodpovedal, a tak pokračovala. „Nechápem, prečo tomu nenecháš voľný priebeh, ale miesto toho sa jej strániš,“ potichu prehovorila.
„Nestránim sa jej,“ popieral.„Veľmi dobre vieš, že jej pomáham s pátraním a to znamená, že s ňou musím tráviť čas.“
Pokrútila hlavou. „To je iné.“
„Prečo?“
„Lebo keď spolu pracujete na tom prípade, ide iba o prácu a teraz, keď máš možnosť pozvať ju na ples, tak to neurobíš. Nechápem, prečo si taký tvrdohlavý.“
„Pansy, nechaj si tieto drísty pre niekoho iného, ja o to nemám záujem,“ podráždene vyštekol. Už mal jej narážok práve dosť.
„Nechceš, aby tam bola?“ rovno sa ho spýtala. A Draco vybuchol.
„To s tým nemá nič spoločné!“ vykríkol. „Zamyslela si sa už nad tým, kto všetko na tom plese bude? Napríklad tak Potter, Grangerová a celá vydarená rodinka Weasleyových? Fakt chceš, aby si ju podali na takejto verejnej akcii? Ako by sa asi cítila, keby sa ocitla na predných stránkach všetkých čarodejníckych novín s nejakým šťavnatým, ale iba ťažko lichotivým titulkom?“
„Och,“ vydýchla Pansy, ktorej poklesli plecia. Zahrýzla si do pery. „Tak to mi fakt nedošlo.“
„Mne áno,“ odvrkol, „ tak mi s tým už daj pokoj.“
„Dobre,“ krotko odvetila. „Ale aj tak, Draco, to, ako sa o ňu staráš... Zamysli sa nad tým, prečo to robíš. Ani mňa by si nestrážil tak ako ju.“
***
Keď sa Daphne zjavila v Ginninej kancelárii a požiadala ju, aby na jeden večer postrážila Bena, vôbec si nebola istá, či je to dobrý nápad. S deťmi nemala absolútne žiadne skúsenosti a nemala potuchy, ako sa postarať o také malé dieťa. Daphne ju však ubezpečila, že to vôbec nie je zložité a nakoniec sa ukázalo, že mala pravdu. Ben bol príliš malý na to, aby sa s ním dalo hrať nejaké hry či rozprávať, takže väčšinu času na neho iba robila grimasy, aby ho rozosmiala a predišla tak plaču. A, samozrejme, kontrolovala stav jeho plienky.
Pomohlo jej aj to, že ju v ten večer navštívil Fred. Ten mal na zabávanie vrodený talent, takže Ben si na rodičov ani nespomenul a Ginny tak nemusela upokojovať uplakané batoľa. Keď konečne od únavy zaspal na pohovke v obývačke, odniesla ho do spálne a na posteli okolo neho vytvorila hradbu z vankúšov.
Vrátila sa späť a našla Freda lašovať jej v skrinkách v kuchyni. „Nemáš nejaké čipsy?“ zvolal s hlavou stále zaborenou v skrinke.
Oprela sa o linku a pokrútila hlavou. „Také veci nejem. Ak chceš, mám v chladničke syr a hrozno.“
Fred sa narovnal a zvrtol sa k nej s nakrčeným nosom. „A čo víno?“
Ginny sa uškrnula a ukázala napravo od neho. „V tamtej skrinke.
„Aspoň niečo,“ zašomral jej brat, keď otvoril fľašu. „Toto ma zachráni. Dáš si aj ty?“
„Blázniš?“ vyhŕkla a vyvalial na neho oči. „Nebudem piť, keď mám na starosti malé dieťa. Ostanem radšej pri čaji. Ak by sa Benovi niečo stalo, Blaise by zo mňa stiahol kožu a urobil si z nej nový plášť.“
„Och. Asi máš pravdu. Predsa len je to slizolinčan.“ Obaja sa presunuli späť do obývačky a usadili sa na pohovku. „Tak ako to ide v Azkabane? Nepáči sa mi, že tam musíš chodiť. Je to nepríjemné miesto.“
Už len pri pomyslení na dlhé hodiny strávené v nevľúdnom magickom väzení sa jej zjavila na tvári grimasa. „Ver mi, že si to tam rozhodne neužívam,“ odvetila zachmúrene. „A zdá sa mi, že to ide od desiatich k piatim.Nečakala som, že sa dozviem pravdu z jedného dňa na druhý, ale tí hajzli si zo mňa tuším urobili väzenskú atrakciu. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že ma iba kŕmia falošnými informáciami a zabávajú sa na mojich reakciách... ak mi teda vôbec niečo povedia.“
Fred na ňu uprel znepokojený pohľad. „Takže zatiaľ nič?“
Pokrútila hlavou a povzdychla si. „Nie. Ale ani som nepredpokladala, že by si išli nohy polámať, aby pomohli Weasleyovej. Horšie je, že zatiaľ na nikoho z nich nefungovalo ani podplácanie. Zrejme ich lepšie jedlo a trochu viac pohodlia neláka,“ namrzene povedala. „Asi Azkaban po vojne už nie je to, čo býval.“
„A skúšala si to menej šetrným spôsobom?“ opýtal sa jej Fred s krvilačnou iskrou v očiach. „Ten býva presvedčivejší.“
„To nemôžem, Fred!“ zhrozene vyhŕkla Ginny. „Nemala by som na to žalúdok. A aj tak sa to teraz už nesmie. Som vďačná, že ma tam vôbec Malfoy dokázal dostať, nemienim ho zatiahnuť do nejakých problémov.“
„No, áno,“ nešťastne si povzdychol. „Ja by som to ale aspoň skúsil.“ Svoju sestru však nepresvedčil, iba sa na neho mračila spoza hrnčeka s čajom. Vlastne by bol asi sklamaný, keby s tým súhlasila. Ona nikdy nebola typ čarodejnice, ktorá ide za svojím cieľom aj cez mŕtvoly. Keby áno, stalo by sa z nej to, čo je teraz z Hermiony. „Ginny,“ oslovil ju po chvíli, „toto som sa ťa chcel opýtať už dlhšie. Prečo ti vlastne Malfoy pomáha?“
Jej pohľad sa stretol s Fredovým. To bola otázka na hlboké zamyslenie a Ginny by bola ochotná dať dosť veľa, aby na ňu poznala odpoveď. Sama si ju kládla už nespočene veľa ráz. Lenže kto iný ako samotný Malfoy ju mohol zodpovedať? Ona mohla mať jedine dohady. A tie aj tak nemala.
Povzdychla si. „Neviem, Fred. Fakt neviem. Ale keby som na neho náhodou nenarazila pri Deravom kotlíku, nemala by som nič z toho, čo mám teraz. Ešte aj stretnutie s Pansy a Daphne mi vybavil on.“
„No, podľa toho, čo si mi hovorila, by si prácu dostala aj bez neho,“ povedal a nalial si už ktoviekoľký pohár vína. Uvažovala nad tým, koľko ešte znesie, než bude pod obraz.
„Možno,“ zamyslene odvetila. „Ale za Pansy by som v prvom rade z vlastnej vôle nikdy nešla. Obe sú slizolinčanky a ja by som od nich v živote prácu nežiadala. A už vôbec nie, keď Pansy bola v škole taká mrcha.“
„A teraz sú z vás kolegyne.“
„Kamarátky,“ ihneď ho opravila. „Viem, ako zvláštne to znie,“ reagovala na jeho uprený pohľad, „ale je to tak. Pansy je zábavnejšia a milšia, než by si si myslel. A niekedy brutálne úprimná. Hovorí tie najnevhodnejšie veci v ten najnevhodnejší čas... presne ako ty.“
Skoro mu zabehlo, ako ho prekvapilo, čo mu povedala. „Ja a podobný Parkinsonovej?“ vykríkol tak nahlas, až sa Ginny strhla a znepokojený pohľad uprela na dvere do svojej spálne. Ak zobudí Bena, zaškrtí ho. „My dvaja nemáme doslova nič spoločné.“
„Ha!“ zasmiala sa. „Bol by si prekvapený. Miluje podpichovanie ľudí skoro tak veľmi ako ty.“
Fred stále vyzeral neprístupne. „Možno, ale ja to robím z lásky, ona preto, že je to slizká ženská.“ Uškrnul sa.
„Nie je slizká,“ odvetila s úsmevom, ale náhle sa zatvárila vážne. „Ale myslím to vážne, Fred. Naozaj si myslím, že by ste si rozumeli.“
„Je to tvoj názor,“ povedal Fred a trhol plecami, „ale podľa mňa aj tak nemáš pravdu. Takže je šťastie, že sa ani nemáme kde stretnúť.“ Týmito slovami ukončili rozhovor o Pansy a Malfoyovi. Ginny sa chvíľu vypytovala na rodičov, súrodencov a v neposlednom rade aj na Hermionu. Podľa všetkého zatiaľ nevie, o čo sa Ginny pokúša alebo aspoň sa tak Fredovi zdalo a Ginny sa výrazne uľavilo. Nebola si totiž istá, čoho všetkého by bola jej bývalá priateľka schopná, keby bola zahnaná do kúta. Ak zistí, že odhalenie jej klamstiev je na spadnutie, mohla by sa uchýliť k drastickým praktikám a hoci sa Ginny nikdy nepokladala za príliš bojazlivú osobu, pred Hermionou mala vždy rešpekt. Každý ho mal. Nuž... možno až na jednu osobu a tú mala Ginny našťastie na svojej strane.
***
V pondelok tesne pred obedom sa Ginny so širokým úsmevom blížila k dverám Pansinej kancelárie. Po sobote strávenej s malinkým Benom a rozhovore s Fredom mala nezvyčajne dobrú náladu. Zaklopala a nečakajúc na vyzvanie vstúpila.
„Ahoj,“ veselo pozdravilasvoju šéfku, ktorá stála pri okne s rukami bojovne založenými na hrudi. Otočila sa a zazrela na ňu. Ginnin úsmev okamžite opadol a nakrčila čelo. „Čo sa stalo?“
Čiernovláska nahnevaným krokom podišla ku stolu, vzala noviny, ktorétam bol len tak lebadolo položené, a bez slova ich hodila na druhú stranu. Ginny si ich vzala. Bola to spoločenská rubrika Denného proroka, z ktorej sa na ňu nevyškieral nikto iný ako Draco Malfoy. Vlastne dvaja Dracovia. Na jednej fotke spôsobne pózoval s Pansy, obaja sa usmievali a mávali fotografom, a na druhej sa k nemu nemiestne tisla neznáma štíhla blondína. Jej pohľad zabehol na obrovský červený nadpis.
Známy milionár Draco Malfoy: Prišiel s jednou, bozkáva druhú. Viac si prečítate na strane 3.
Ginny nadvihla obočie a zodvihla pohľad. Pansy si neveľmi žensky odfŕkla. „Len si to prečítaj. Strana tri, štvrtý odstavec.“
Neobťažovala sa čítaním prvých troch odstavcov, miesto toho sa ihneď sústredila na to, čo ju najviac zaujímalo. „Ples bol už v plnom prúde, keď naše pozorné oko zaznamenalo, že Draco Malfoy sa odpojil od svojej pôvabnej spoločníčky, úspešnej podnikateľky Pansy Parkinsonovej a jej miesto vystriedala iná záhadná kráska. Vyzeralo to, že párik si svoju vzájomnú spoločnosť náramne užíva, čomu nasvedčovalo nespočetné množstvo úsmevov a niekoľko tajných vzrušujúcich dotykov vrátane pár skrytých bozkov. Snažili sme sa získať rozhovor s kráskou, ktorá tak zaujala známeho prominenta, ale odmietla sa k čomukoľvek vyjadriť. A my sa pýtame: kto je táto tajomná žena? Prečo kvôli nej nechal Draco Malfoy na ocot Pansy Parkinsonovú, ku ktorej mal kedysi taký blízky vzťah? Rozbije táto krásavica znovusarodiaci vzťah niekoľkoročných priateľov?“ Ginny už ďalej nečítala. Nemusela.To, čo si doteraz prečítala, jej úplne stačilo. Radšej sa sústredila na fotografie, ktoré sprevádzali bulvárny článok. Novinárka mala v niečom pravdu, naozaj to na tých fotkách vyzeralo, že sa k sebe majú.
Pokúsila sa zahnať nepríjemný pocit, ktorý ju zrazu ovládol aznechutene odhodila noviny späť na stôl. „Sú to len jedovaté klebety. Keby mal Malfoy priateľku, asi by si o tom vedela skôr ako oni, nie?“
„Čo?!“ zarazene vyhŕkla Pansy a vypleštila na ňu oči. „To nie je dôvod, prečo som naštvaná. Nečítala si to snáď? Tá nekompetentná krava ma tam vykreslila ako úplnú chuderu.“
„Och,“ vydýchla Ginny a znova zaletela pohľadom k novinám. „Myslela som si, že ti vadí to s tou ženou.“
Pansy si odfŕkla, odtlačila stoličku pri svojom písacom stole a zvalila sa na ňu. „Prečo by mi malo? To, s kým spí, je výlučne jeho vec. Mňa do toho nič nie je.“
Poznámka, že má Malfoy s tou ženou možno intímny vzťah, Ginny ohromila natoľko, že sa nezmohla na žiadnu odpoveď. Ak mala byť úprimná, doteraz jej nikdy ani nenapadlo zvážiť možnosť, že Malfoy má priateľku. Alebo aspoň niekoho, kto mu zohrieva posteľ. Nikdy ho s žiadnou ženou nevidela, ale to neznamenalo, že nijakú nemal. Len jej to z nejakého dôvodu nikdy nezišlo na um. Možno ho niekde v podvedomí stále vnímala ako toho vystrašeného tínedžera, ktorý bol príliš mladý a príliš zamestnaný svojimi početnými problémami, aby sa zaujímal o dievčatá. Lenže on už dávno nebol ani vystrašený a už vôbec nie tínedžer. Napriek tomu, že jeho zjavu nepochybne chýbala klasická krása, súmerné črty, ľadová strieborná farba očí a tučné bankové konto z neho robilo veľmi príťažlivého muža.Toto všetko boli fakty o ktorých Ginny veľmi dobre vedela. Vôbec nepochybovala o tom, že by stačilo iba písknuť a pri nohách by mu ležali desiatky žien dychtivých urobiť čokoľvek, čo by od nich chcel.
Problém bol však v tom, že tie myšlienky ju tak trochu znepokojovali. A to, že by mohol mať nejakú stálu partnerku, ju znepokojovalo o niečo viac než iba trochu. No dobre si uvedomovala, že na takéto pocity nemá ani dôvod a ani nárok. Otriasla od tých myšlienok. „No, ale písali tam o vašom znovusarodiacom vzťahu,“ podotkla potichu.
„A ty tomu veríš?!“ vyprskla. „Sme len priatelia! Najlepší priatelia, aby som bola presná, ale to je všetko. Medzi mnou a Dracom nikdy nebude nič viac, Ginny, to ťa môžem uistiť.“
„To nemusíš,“ bránila sa Ginny a cítila, ako sa jej pomaly plazí po lícach červeň. „Nič som tým nenaznačovala,“ rýchlo hovorila a sklonila hlavu, „len ma to zaujalo a... Och, vieš čo? Nechajme to tak.“ Rezignovala. Bolo lepšie, keď už nič viac nepovie, pretože čím viac hovorila, tým horšie to asi vyzeralo. „Mimochodom, nemyslím si, že si tam za chuderu,“ povedala napokon.
Pansy nadvihla obočie a hodila po Ginny ohnivý pohľad. „Tá harpya tam napísala, že ma nechal na ocot. Dá sa to chápať nejako inak, ako že je teraz zo mňa ohrdnutá hlupaňa?“
„Tak si to nevšímaj. Aj tak na tom nemôžeš nič zmeniť,“ poradila jej. „Kto to vôbec napísal? Nebola to náhodou Skeeterová? Vyzeralo to ako jej štýl.“
„Nie, Skeeterová v Prorokovi už nepracuje. Ale táto by jej v úlisnosti a dotieravosti mohla konkurovať.“ Pansy mrkla na draho vyzerajúce náramkové hodinky. „Je skoro jedna. Neskočíme na obed?“ Ginny prikývla a rezko vyskočila zo stoličky.
Pansy ju zaviedla do malej a útulnej reštaurácie, ktorá nebola ľuďom veľmi na očiach. Ginny to úplne vyhovovalo. Ten incident s Ronom spred pár týždňov by si zopakovala len veľmi nerada. Anonymita a nenápadnosť boli v poslednej dobe jej najlepší priatelia. Keď mali obe objednané, Ginny si odpila z citrónovej limonády a prstom začala prechádzať po okraji svojho pohára.
„Takže, ako vlastne bolo na plese?“ spýtala sa napokon, snažiac sa vyznieť nenútene. „To som vlastne prišla vyzvedať do tvojej kancelárie.“
„Nie zle,“ odvetila Pansy. „Vlastne to bolo po dlhých mesiacoch ako za starých čias. Iba my štyria – Draco, Blaise, Daphne a ja. Odkedy Daphne otehotnela, poriadne sme si nevyrazili. Už mi to vážne chýbalo. Stále len práca a povinnosti, prázdny dom, žiadna zábava. Ako sa ti vlastne páčilo zahrať sa na chvíľu na mamu?“
Ginny sa pri spomienke na voňavé chutnučké klbo toho sladkého bábätka usmiala. „Bolo to fajn. Ben je poklad, také pokojné dieťa som ešte nevidela.“
„A neprebudilo to v tebe niečo? Nezačali ti zrazu tikať biologické hodiny?“ spýtala sa Pansy a mrkla na ňu s nezbedným úškrnom na tvári.
„Mne?!“ vyhŕkla Ginny. „Ty si tu tá staršia. A okrem toho, že sa na dieťa absolútne necítim, ani nemám jednu nevyhnutná zložkucelého toho procesu– partnera.“
„Zlato,“ vyprskla Pansy a zaškerila sa na ňu, „partnera nepotrebuješ iba jeho spermie. A som si istá, že keby si sa len trošku snažila, mala by si adeptov až-až.“
Ginny prevrátila oči. „Ty si dnes ale romantická. Ja mám ešte kopu času a dieťa je to posledné, na čo teraz myslím. Okrem toho, bavili sme sa o plese, nemeň tému.“
„A čo chceš ešte vedieť? Kto všetko tam bol?“ spýtala sa jej Pansy. „Odpoveď je jednoduchá – všetci. Vrátane tvojho ex a tej malej harpye.“
Ako sa už Ginny zmienila, Pansy si nezvykla dávať servítku pred ústa. K bodom jej však prirátala fakt, že ihneď po tom, ako to vyslovila, sa na ňu pozrela pohľadom, ktorý dokazoval, že sa jej reakcie obáva. „Nezízaj tak na mňa,“ nevrlo odvrkla. „Ako keby som nečakala, že sa tam objavia. Harry je národný hrdina, samozrejme, že tam obaja boli.“
Pansy pokrčila plecami. „Ak by si chcela vedieť, vyzerali nechutne nudne a Grangerová mala na sebe šaty čudnej oranžovej farby, v ktorých vyzerala ako obrovský pomaranč. A Potter mal frak s károvaným motýlikom. Károvaným!“ vyhŕkla a pokrútila hlavou. „Nechápem to. Pri toľkej sláve a peniazoch by si mohol zaobstarať stylistu. Ale zjavne ho oblieka jeho vyfintená ženuška.“
Nie že by to nebola zaujímavá téma, ale Ginny naozaj nemala chuť počúvať o tom, kto teraz Harrymu vyberá oblečenie na slávnostné príležitosti. Povzdychla si a odpila si z limonády. Ona, na rozdiel od Pansy, ktorá si objednala víno, ostala radšej pri nealku. „Pansy, fakt nemienim počúvať o tom, čo mali tí dvaja na sebe.“
„Ale bolo to naozaj zlé. Keby si ich videla, praskla by si od smiechu. Takmer to konkurovalo tomu mundúru, ktorý mal na sebe tvoj brat vo štvrtom ročníku na bále Trojčarodejníckeho turnaja.“
Ginny sa chtiac-nechtiac uškrnula. Stále mala v živej pamäti Ronov výraz, keď si obliekol slávnostný habit, ktorý musel mať už minimálne päťdesiat rokov. To bolo na nezaplatenie.
„Čo chceš teda vedieť?“ spýtala sa po chvíli Pansy.
Ginny si nebola istá, či o tom chcela hovoriť s ňou, ale nebol tu nikto iný, kto by jej to objasnil. Nemala teda na výber. „No... tá žena, s ktorou Draca vyfotografovali. Kto je to vlastne? Poznáš ju?“
„Hm,“ pritakala jej, „kedysi bola Dracova narážačka.“
Ginnino obočie vyletelo nahor. „Narážačka? To má byť nové využitie metlobalovej terminológie?“
Pansy si odpila s bieleho vína a ľahostajne pokrčila plecami. „Použila som slovo narážačka, pretože je trefné. Teda... predtým spolu skoro rok normálne chodili,“ pripustila, „ale potom sa z nej stala iba jeho pomôcka na ukojenie sexuálnych potrieb.“
„Pansy!“ zasyčala Ginny a celá červená v tvári sa okolo seba poobzerala. „Nemôžeš trochu stíšiť hlas? Nemusí každý vedieť, o čom sa rozprávame.“
Čiernovlásku to vôbec neznepokojilo. „Ty si sa na to spýtala,“ nevzrušene odpovedala.
Ginny rýchlo zisťovala, že Pansy mala veľmi riedky filter na to, čo hovorila, ak vôbec nejaký mala. Zvyčajne sa vôbec nestarala, ak začala uprostred umeleckej galérie rozprávať o svojich obľúbených sexuálnych polohách, čo, verte či nie, sa naozaj stalo. Nie Ginny, našťastie, ale Daphne.Tá ženská by mala mať o trochu viac súdnosti. No raz sa jej Pansy zdôverila, že jej bezprostrednosť a úprimnosť sú dôvodom, prečo sa s ňou Draco ostal priateliť. Po piatom ročníku na Rokforte uňho mala vraj na mále.
„Dobre, ale nemusíš byť zas až taká presná. Mohla si použiť nejakú metaforu.“
„To bola metafora. Chceš počuť, ako ju skutočne volám?“
„Nie!“ rýchlo vyhŕkla Ginny. „Len to nie. A ja som hovorila o tých sexuálnych potrebách nie o narážačke. Ako vlastne vieš, že nie sú znova spolu?“
„Určite spolu nechodia, to viem na sto percent. A ako som povedala, kto mu zohrieva posteľ, je mi úplne jedno,“ vecne povedala. „Hoci, ak s ňou spáva, nemal by sa s ňou nechať vidieť na verejnosti. To je pravidlo číslo jeden,“ dodala.
„Ale prečo si si taká istá, že s ňou nechodí?“
„Tak to je jednoduché,“ začala Pansy. Zmĺkla však, keď sa k nim priblížila servírka s taniermi s ich jedlom. Pred Pansy položila lososa so zeleninou a pred ňu cestoviny s cesnakovo-bazalkovou omáčkou a parmezánom. „Úprimne, neviem, kam dal Draco rozum, keď si s ňou začal. Zrejme premýšľal úplne iným orgánom. Mne Cynthia hneď od začiatku pripadala ako povrchná krava. A v týchto veciach môžeš môjmu úsudku veriť, keďže ja som bola povrchná krava viac ako polovicu života.“ Ginny sa chvíľu zdalo, že si Pansy zo seba iba uťahuje, ale potom jej došlo, že to myslela úplne vážne. Ale ak čakala, že jej to Ginny vyvráti, mýlila sa.
„No, ale to je jedno,“ pokračovala. „Ja som si to všimla, on nie. Ale čoskoro bolo úplne jasné, že je s ním jedine kvôli jeho tučnému bankovému kontu. Draco to s ňou ihneď skončil, ale keď ho prestala baviť studená posteľ, zapískal a ona pricupitala späť. Iba na sex, samozrejme.“
„Počkaj chvíľu,“ zarazila ju Ginny. „Vrátila sa k nemu, aj keď vedela, že Malfoy vie, že je zlatokopka?“
„Hm,“ pritakala Pansy.
„Ale prečo s ním zostala, keď bolo jasné, že z neho nič nedostane?“ čudovala sa.
Pansy pokrčila plecami, kým sa hrabala vo zelenine. „Čo ja viem, asi je dobrý v posteli.“
No tak to bol aspekt, nad ktorým sa pri Dracovi zatiaľ nikdy nezamýšľala. Ktovie prečo ju to vôbec neprekvapilo. Nejako to k nemu jednoducho pasovalo.
Z nejakého dôvodu sa zrazu cítila podráždene. „Prenasledujú ho aj iné ex?“ zasyčala tak jedovato, až Pansy prestala jesť a zodvihla k nej pohľad.
Chvíľu si ju skúmavo prehliadala, kým sa jej spýtala: „Vadí ti, že by v tom mohol so Cynthiou pokračovať?“
Ginny až zabehlo. „Čože?“ vyhŕkla so slzami v očiach medzi návalmi kašľu. „Nie! Samorejme, že nie. Mňa do toho nič nie je.“
Pansy sa tajomne usmiala. „To je síce pravda, ale to ešte neznamená, že ti to nemôže vadiť. Dúfam však, že si si nemyslela, že žil celý život v celibáte.“
Ginny sťažka prehltla kúsok cestoviny, ktorý jej takmer uviazol v krku. Tento rozhovor sa veľmi rýchlo menil zo zvláštneho na extrémne nepríjemný. „Nad takým niečím som v živote nepremýšľala. Môžeme sa rozprávať o niečom inom? Malfoyov intímny život ma nezaujíma.“
„Určite?“
Ginny vôbec nevedela, čo Pansy tou otázkou myslela. Jasné, že ju Dracov intímny život nezaujímal. Jednoducho nesmel. Boli priatelia a to bolo všetko; nemala právo starať sa do jeho súkromného života. Hoci, musela si priznať, že myšlienka, že by mal vzťah so Cynthiou alebo s Pansy, alebo s niekým iným, jej bolestivo zvierala žalúdok.
„Ja by som sa ťa mohla spýtať to isté, Pansy,“ povedala Ginny a skúmavo sa na ňu zahľadela. Nechcela si nechať ujsť výraz jej tváre. „Si taká nahnevaná kvôli tomu, čo sa píše v článku alebo kvôli tomu, že by to mohla byť pravda?“
Ak si Ginny myslela, že by tým mohla Pansy nahnevať alebo uraziť, v tej chvíli musela byť veľmi sklamaná. Namiesto toho sa čiernovláska rozosmiala. „To myslíš vážne? Ja a Draco?!“ zvolala a neprestávalo ju natriasať od smiechu, aj keď Ginny sa na tom nevidelo nič zábavné. Dalo by sa povedať, že jej výbuch považovala za dosť nevhodný. „Ani v tom najhoršom sne. Teda, Draco je fajn chlap, pravdepodobne oveľa lepší, než si myslíš, ale my dvaja k sebe vôbec nepasujeme. A nezabúdaj, že sme najlepší priatelia. Je mi takmer ako brat.“
Ginny sa zamračila. „Ale chodili ste spolu na Rokforte,“ pripomenula jej.
Pansy na to reagovala prevrátením očí. „Boli sme deti, Ginny. Bol to taký nevinný, detský románik, ktorý sa ani nemôže považovať za normálne chodenie. Dokonca by som to ani nenazvala románikom,“ povedala. „Vieš, v tej dobe to naozaj nemal ľahké a ak sa jednalo o radu alebo úprimný rozhovor, na tie dve opice, s ktorými sa vláčil, sa veľmi nedalo spoľahnúť. Potreboval priateľa. Niekoho, s kým by si pohovoril, kto by mu poradil a to najdôležitejšie – s kým by sa necítil sám. No, a zjavne som to bola vtedy ja. Randenie bol iba pre nás oboch zastierací manéver. Keď sme totiž spolu chodili, mohol byť v mojej spoločnosti bez toho, aby to musel nejako vysvetliť. Nikdy by mi do očí nepovedal, že len nechce byť sám.“
Ginny zamyslene prikývla a sklonila sa k svojmu jedlu. Zrazu pocítila k Malfoyovi nával ľútosti a pochopenia. Nikdy nad jeho situáciou na škole nepremýšľala. Ani by jej nenapadlo, že by sa mohol cítiť osamelý, aj keď navonok mal priateľov až-až. Vtedy však netušila nič o tom, ako sa k nemu správal jeho otec. Prekvapilo ju, keď si uvedomila, že v mnohom sa jeho situácia dá porovnať s Harryho žalostnými podmienkami, keď ešte chodil do školy. Zrejme pre oboch bol odchod na Rokfort vykúpením.
„No dobre,“ pripustila Pansine argumenty, „ale možno že on...“
„Nie,“ rázne ju zastavila Pansy, „ani náhodou. On ma chce za svoju partnerku asi tak veľmi, ako chcem ja za priateľa Snapea.“ Sledovala, ako Ginny nadvihla obočie a vzápätí sa zvraštila tvár do zhnusenej grimasy. „Ale je pozoruhodné, že ťa to tak veľmi zaujíma.“
Ginny na ňu vyvalila oči. Cítila, ako sa jej rozhoreli líca. „Nezaujíma. Len sa normálne rozprávame a táto téma prišla na pretras,“ bránila sa, ale aj tak sa jej to zdalo zbytočné. Ani nedúfala, že by si Pansy nevšimla jej zrumenené líca a určite si to vyložila inak, ako by mala. „Nemusíme sa o tom rozprávať.“
Skôr než Pansy zmenila tému, prehliadla si Ginninu tvár pozorným zrakom. Ginny by zaujímalo, čo v nej uvidela, že ju to prinútilo prestať ju dusiť nepríjemnými narážkami a začať rozprávať o niečom inom. Čiernovláska si povzdychla a odpila si z vína. „Ako to ide s tými tvojimi zakázanými výletmi? Dozvedela si sa už niečo, čo by ti pomohlo?“
„Čo? Aké zakázané výlety?“ hlúpo sa spýtala.
Pansy nad ňou prevrátila oči. „Azkaban,“ šepla. „Máš už niečo nové?“
„Och,“ Ginny zaskočene vydýchla. Nepredpokladala, že by sa o to Pansy zaujímala a možno aj preto jej hneď nedošlo, o čom hovorí. „Nie, zatiaľ sa to vyzerá ako strata času, ale dúfam, že časom z nich niečo dostanem. Koniec-koncov je to moja jediná možnosť.“
„Určite sa to podarí, Draco ti pomôže,“ s istotou povedala Pansy. „Po tom všetkom si zaslúžiš, aby sa pred tebou plazili a prosili ťa o odpustenie.“
Ginny odložila vidličku a obrúskom si decentne utrela ústa. Keď sa oprela o operadlo stoličky a zadívala sa na svoju spoločníčku, na tvár sa jej usadil smutný úsmev. Netúžila po ich ponížení. Netúžila dokonca ani po prosbách o odpustenie. To, čo chcela, aj tak už nikdy nedostane. Chcela, aby jej verili. „Ako to, že o mne ani ty, ani Blaise s Daphne nepochybujete?“
„To je jednoduché. Draco ti verí,“ odvetila. „Okrem toho, ty by si niečo také nikdy neurobila. Aký by si mala motív na potopenie vlastných ľudí? Celé to je strašne pritiahnuté za vlasy a je úplne jasné, že ťa do toho niekto namočil. Len nechápem, ako je možné, že to nevidela tvoja rodina.“
To by Ginny tiež rada vedela.