Christmas miracle 2

Od jej prvého pokusu spojiť sa s ním prešiel týždeň. Harry na štyri dni aj s Ronom odišli obhliadnuť ďalšie miesto, kde si mysleli, že by mohol byť jeden z mnoha horcruxov a ju kvôli nedávnym zraneniam nevzali. Pergamen si, samozrejme, Harry vzal so sebou a odkedy sa vrátil, ho už nevidela, hoci knižnicu neustále kontrolovala.

Keď sa ale dnes ráno šla naraňajkovať, zastavila sa tam, aby vrátila knihu, ktorú už dočítala a zrazu ho tam zbadala. Zase bol položený na stole a ona jednoducho neodolala.

Si tam?

Grangerová?

Hermionino vnútro sa nervózne a vzrušene zovrelo. Potom sa ale zamračila. Ako vieš, že som to ja?

Podľa písma. A, samozrejme, Potter sa nikdy nepýta, či som „tu“.

Aha. Stále mi nechceš povedať, kto si?

Presne tak.

Prečo?

Myslel som, že ak som ti predtým na tú otázku neodpovedal, pochopíš, že nechcem, aby si sa ju pýtala. A že ti na ňu neodpoviem.

Urobila som ti niečo?

Nie.

Tak prečo teda?!

Pergamen zostal prázdny. Prešli tri minúty, Hermiona to vedela presne, lebo sa neustále dívala na hodinky, a on stále neodpovedal. Zahryzla si do spodnej pery a znova váhavo namočila brko do kalamára.

Okej. Prepáč, už sa nebudem pýtať. Chcela som ti len poďakovať, za to, že si Harryho upozornil, že na mňa chystajú pascu. Zachránil si mi život. Ďakujem.

Sedela tam ešte päť minút a uprene sa pozerala na pergamen, kým pochopila, že už neodpovie. Práve vo chvíli, keď sa postavila a chystala sa odísť, objavili sa tri krátke slová.

Nemáš za čo.

***

Ako sa dnes máš?

Znova ty, Grangerová?

Áno, ja. Aký si mal deň?

Normálny. Prečo sa pýtaš také veci?

Neviem. Len tak

***

Dnes som uvarila na obed kura na sladko. Máš rád kura na sladko?

Nie.

A ako ho máš teda rád?

Prešlo päť minút.

S cestakovou plnkou a opečenou slaninou.

Aha. Tak teda pekný deň.

***

Ja sa tak strašne nudím!

A máš pocit, že ja s tým niečo urobím?

Neviem. Ale toto je lepšie ako nudiť sa.

Ešte stále ťa bolieva to rameno?

Ako vieš, že ma bolieva rameno?

Počul som.

Iba niekedy. Keď si presilím ruku alebo keď veľa čarujem... čo je vlastne častejšie, než by sa mi páčilo.

Niekde som počul, že masť, ktorá sa volá Poena je celkom dobrá. Mala by si ju vyskúšať.

***

Zohnala som masť, o ktorej si mi hovoril. Funguje skvele, už nemám takmer žiadne bolesti. Ďakujem.

***

Bol si tam dnes aj ty?

Draco nemusel dlho rozmýšľať nad tým, na čo sa Grangerová pýtala. Dnes smrťožrúti napadli malý obchodík v Šikmej uličke, o ktorom mali podozrenie, že sa tam schovávajú u muklov narodení čarodejníci.

Nie.

Dobre.

Na chvíľu zaváhal.

Nie si zranená?

Iba pár odrenín, nič vážne.

Dobre.

***

Už je to viac ako tri mesiace. Stále mi nechceš povedať, kto si?

Nie.

Dobre teda.

Ale mal by si vedieť, že to vôbec nie je fér.

Máločo v živote je fér.

***

Grangerová?

***

Grangerová, si tam?

***

Harry si v stredu večer sadol do kuchyne a Ginny na stôl pred neho postavila tanier s pariacimi sa cestovinami. Práve vo chvíli, keď sa do nich chystal pustiť, sa pergamen v jeho nohaviciach rozžeravil a vyslal do jeho nohy teplo a jemné brnenie.

Harry ho rýchlo vytiahol a prečítal si správu od Malfoya.

Chystá sa útok na Soniu Chadwickovú. Je to členka Wizengamotu, ktorá žije v malom mestečku pri Londýne, v Brentforde. Najpravdepodobnejšie to bude zajtra okolo polnoci.

Dobre, zvolám Rád.

Harry sa už chystal poskladať pergamen a vložiť ho späť do vrecka, ale zastavila ho ďalšia správa.

Je u vás všetko v poriadku?

Harry sa zmätene zamračil.

Všetci sú v poriadku. Teda... okrem Hermiony.

Čo sa stalo?

Pri tom poslednom prepade v Šikmej uličke ju párkrát zasiahli nožom. Boli to len malé rany, ktoré sme hneď ošetrili a nebolo na nich nič podozrivé, ale neskôr sme zistili, že ten nôž bol jedovatý. Bolo to čudné, pretože na rane neboli žiadne známky toho, že by mala v tele jed, ale to bol asi účel. Odniesli sme ju k Mungovi, kde jej podali protijed. To bolo pred týždňom a ona sa stále neprebrala. Liečitelia nám povedali, že je istá pravdepodobnosť, že jej ho nepodali včas.

Prečo si sa to opýtal? Ty si niečo vedel?

Odpoveď od Draca neprišla.

***

Harry za Hermionou zatvoril dvere a pomohol z plášť. O sekundu neskôr sa na chodbe v dome na Grimaudovom námestí objavil Ron, rýchlosťou blesku bol pri Hermione a začal ju drviť vo svojom náručí.

„Herms! Som taký rád, že si sa z toho dostala,“ zahuhlal jej do ucha cej jej husté vlasy a ona mala podozrenie, že v jeho hlase začula stopy po slzách.

„Ja som tiež rada, že som sa z toho dostala,“ pobavene povedala Hermiona a snažila sa vymaniť z jeho medvedieho náručia. „Ron, opatrne, ešte stále nie som úplne fit.“

Ron od nej rýchlo odskočil. „Och, prepáč.“ Až teraz si všimol, aká veľmi bola chudá a že pod očami mala tmavé kruhy. Neveriacky na ňu zízal.

Hermiona na jeho nevypovedanú otázku pokrčila plecami. „Veľa jedu v tele a príliš málo pokojného spánku.“

***

Ahoj.

Grangerová?

Áno, som to ja.

Si v poriadku? Počul som, čo sa stalo.

Och, áno, už je mi lepšie.

Som rád, že si v poriadku.

Hermione sa slabo nadvihli kútiky úst.

Nerád to priznávam, ale bez teba som sa nudil.

Teraz sa už usmiavala.

***

Draco stál v rade s ostatnými smrťožrútmi a nemohol odvrátiť pohľad od postavy, ktorá bezmocne ležala iba pár krátkych metrov pred ním.

„Je ešte niekto zradca, Severus?“ spýtal sa Temný Pán a hral sa s prútikom.

Snape, ktorý ležal po dlhom mučení vysilený na zemi, pokrútil hlavou.

„Nie,“ zachrapčal.

„Si si istý?“ úlisne sa opýtal Temný Pán a prikročil k nemu bližšie. „Snáď len nechceš, aby som to zopakoval, Severus.“

„Hovorím pravdu.“

„Hm... tak teda dobre, verím ti. Avada Kedavra!“

***

Harry mi povedal, že Voldemort zabil profesora Snapea.

Áno.

Bol si tam vtedy?

Áno.

Boli ste priatelia?

Dalo by sa to tak povedať.

Je mi to ľúto.

Aj mne.

***

Draco rýchlo schmatol plášť a utekal k vchodovým dverám Mlafoy Manoru. Práve sa dozvedel o plánovanom útoku na členov Rádu, ktorí sa skrývali na Shepherd Street, na druhej strane mesta ako bolo Grimaudovo námestie.

Už bolo neskoro, aby upovedomil Pottera. Predlaktie ho pálilo, Temný Pán ich volal, aby sa zoskupili a zaútočili. Jediné, čo mohol urobiť, bolo ísť tam a pomôcť toľkým, koľkým bude môcť bez toho, aby nevzniklo nijaké podozrenie.

Keď dorazili do domu, začal sa chaos. Kliatby lietali vzduchom rýchlejšie, než by jeden stihol postrehnúť, dovšadial sa ozývali výkriky a po zemi už ležalo viac tiel, než si Draco myslel, že bude v tom dome ľudí. Keď zrazu uvidel záplavu charakteristických červených vlasov, ako sa mihla za rohom, stuhol. Ginny Weasleyová.

Znamenalo to, že sú tu aj ostatní?

Draco zrazu zacítil dym. Porozhliadol sa a zistil, že jeden zo smrťožrútov zapálil dom. Ak si predtým myslel, že väčší chaos tam už nemôže byť, teraz vedel, že sa mýlil. Všetci sa snažili čo najrýchlejšie dostať z horiaceho domu a pritom na seba obe strany vrhali kliatby a vyhýbali sa im.

Draco zbadal, ako sa odnikiaľ vynorila Alecto a chcela napadnúť jeho sesternicu Tonksovú. Skôr, než by si to stihol rozmyslieť, po nej vypálil kliatbu a ona sa zosunula k zemi. Poobzeral sa, aby sa uistil, že mu nikto nevenoval pozornosť. Spoliehal sa aj na to, že si nikto nemôže by istý, na koho mieril.

Rýchlo prešiel na prvé a jediné poschodie domu, aby zistil, či tam niekto nezostal. Keď zistil, že tam nik nie je, ponáhľal sa po schodoch dolu, videl, ako sa smrťožrúti ponáhľali k predtým dverám a rýchlo vychádzali z domu, ktorému hrozilo, že sa každú chvíľu zrúti.

Keď sa dostal na prízemie, už v dome nepočul nikoho. Buď boli mŕtvi alebo sa Rádu podarilo dostať sa z domu, utiecť na miesto, ktoré nie je blokované proti premiestneniu a vypadnúť odtiaľ. Draco sa naposledy porozhliadol a keď strop nad ním vydal zúrivé zapraskanie, rýchlo sa zvrtol a kráčal k dverám.

A vtedy začul ženský výkrik. Ten výkrik, o ktorom sa mu už niekoľko rokov snívalo. Draco stuhol, otočil sa a utekal hlbšie do domu, hľadajúc Hermionu.

Keď sa dostal do zadnej časti domu, uvidel ju na zem, ako sa po nej siabe Grayback. Dracovi sa zbesilo rozbúšilo srdce a rýchlo smrťožrúta omráčil. Hermiona zostala uväznená pod veľkým ťažkým telom, s ktorým nemohla ani hnúť.

Draco k nej rýchlo prikročil, odvalil z nej Graybacka, schmatol ju a pomohol jej vstať.

„Choď!“ prikázal jej, ale ona tam iba stála a vystrašenými očami sa na neho uprene dívala. Šťastie, že mal na sebe masku.

„Si to ty?“ spýtala sa Hermiona slabým hlasom.

„Povedal som, choď!“ zopakoval a trochu ju postrčil k zadným dverám.

Hermiona sa na koniec otočila a utekala k dverám, ale keď ich otvorila, za jej chrbtom to hlasno zaburácalo a ona sa zhrozene otočila. Ležal tam na zemi pod spola horiacim trámom.

Hermiona sa nahýbala. Za ňou k domu utekali Harry a Ron, aby ju odtiaľ odviedli a kričali na ňu, aby ušla, ale zdalo sa, že nemohla. Pohľad upierala na smrťožrúta, ktorý jej práve zachránil život a ktorý teraz sám ležal neschopný pohnúť sa v horiacom dome.

So strachom zvierajúcim celé jej vnútro a s vedomím, že ak ešte raz vstúpi do toho domu, tak sa odtiaľ už nikdy nemusí dostať, sa rozbehla dnu. Odlevitovala ťažký trám, pomohla mu na nohy a vliekla ho preč z domu, ktorý by ich pochoval zaživa.

***

Si v poriadku?

Áno. Pár odrenín a zlomenín, ale inak som v poriadku.

To som rada.

Zachránila si mi život.

Ty si mi ho zachránil prvý.

Ďakujem.

Aj ja. Stále mi nepovieš, kto si?

Teraz už nemôžem.

Čo tým myslíš?

***

Draco stál v tmavom lese. V tom, v ktorom sa pred piatimi mesiacmi stretol s Potterom, aby sa stal špiónom Rádu. Pritiahol si hrubý plášť, aby zabránil štipľavému vetru dostať sa pod neho a zabodnúť sa do jeho pokožky.

Na zemi vedľa neho ležala malá cestovná taška, kam si narýchlo zbalil iba to najnutnejšie, čo potreboval na prežitie. Nemal čas na iné, Voldemort konečne zistil, odkiaľ unikajú informácie a z neho sa stal štvanec.

„Takže si predsa len nažive,“ ozval sa Harry a vynoril sa spoza veľkého stromu.

Draco sa k nemu otočil. „Áno, ale bolo to len o chlp.“

Harry pokrútil hlavou. „Nechápem, ako sa ti podarilo ujsť.“

„Úprimne, ani ja,“ odpovedal a pokrčil plecami.

Harry si ho chvíľu premeriaval a potom pohodil hlavou. „Tak poď.“

***

Harry vstúpil aj s Dracom do domu na Grimaudovom námestí a Draco sa nepatrne napol. Nevedel, čo má čakať. Nevedel, ako na neho Grangerová zareaguje a už vôbec nevedel, ako by mal reagovať on. Nikdy si naozaj nemyslel, že by sa s ňou ešte niekedy stretol, takže nemal naplánované žiadne možné alternatívy.

Nanešťastie, ona bola prvá osoba, ktorá zistila, že prišli. Pár sekúnd po tom, čo si dali obaja dolu zimné plášte, sa vynorila z nejakej vedľajšej miestnosti a podľa toho zdesenia, ktoré mala v očiach, hádal, že jej ešte stále nepovedali, že to on bol po celý čas tým špiónom.

„Hermiona...“ začal Harry, ale ona sa na neho ani nepozrela.

„Ty?“ spýtala sa chrapľavým hlasom a valila na Draca oči. On iba nepatrne prikývol hlavou nevediac, čo robiť.

„Ale... ako...?“ vytisla zo seba, ale hneď na to sa zvrtla a rýchlo kráčala do svojej izby.

***

Celý týždeň sa mu vyhýbala. Väčšinu času trávila zavretá vo svojej izbe a Ron alebo Harry jej nosili jedlo. Ani jeden nechápal, prečo s tak správa, ale ani Hermiona, ani Draco im nič nepovedali.

Draco si najprv myslel, že potrebuje čas, aby to všetko strávila, ale keď aj po pár dňoch nevychádzala z izby vtedy, keď vedela, že je niekde v dome on, snažil sa s ňou porozprávať. Párkrát, keď vedel, že tí dvaja už spia, šiel k jej dverám a chcel, aby sa s ním porozprávala, ale ona ho ignorovala. Nebol si síce istý, čo by jej vlastne povedal, ale vedel, že takto to nemohlo pokračovať.

***

Harry s Ronom považovali za úspech, že sa Hermiona objavila na vianočnej večery. Pri stole sa zišli všetci Weasleyovci, Lupin a Tonksová a ak by tam Hermiona neprišla, určite by to všetkým prišlo podozrivé. Hoci rozprávala iba málo a Dracovi sa úplne vyhýbala, aspoň tam bola. On, vedomý si toho, že teraz nebola tá najvhodnejšia chvíľa na rozhovor, iba mlčky sedel, jedol a pri tom ju pozoroval.

Po jedle sa všetci presunuli do obývacej miestnosti, kde bol ozdobený stromček, a dlho do noci sa rozprávali. Hermiona však už o deviatej vstala a s ospravedlnením, že ju bolí hlava, išla do postele. Keď však kráčala hore po schodoch, zrazu ju za ruku chytila čiasi ruka.

Zastala, otočila sa a Draco ju ihneď pustil.

„Prosím, nechcem sa s tebou rozprávať,“ zašepkala a utekala preč.

***

Nemohla spať. Veľmi sa tomu ani nečudovala, keď pomaly celé dni trávila iba v jednej izbe... Pozrela sa na hodinky na nočnom stolíku, ktoré ukazovali päť hodín ráno. Skvelé, prebdela celú noc.

Hermiona vstala z postele, prehodila na seba biely župan a zo skrine vytiahla pár balíčkov zabelených vo vnianočnom papieri. Ak už nemôže spať, aspoň dá pod stromček darčeky.

Potichu, aby nikoho nezobudila, zišla dolu po schodoch a vošla do obývačky. Podišla k stromčeku, uložila pod neho balíčky a otočila sa, aby si na chvíľu sadla na pohovku, keď úplne stuhla. V kresle vedľa okna sedel Draco oblečený do tmavých teplákov na spanie a čierneho trička s dlhým rukávom. Pozoroval ju.

„Nemôžeš spať?“ spýtal sa po chvíli ticha a ona mlčky prikývla.

Prešla k druhému kreslu vedľa neho, sadla si a on ju prekvapene sledoval očami.

„Ja jednoducho neviem, čo ti mám povedať,“ ozvala sa do ticha Hermiona a sťažka si povzdychla. „Vôbec neviem, kto si.“

„Vieš, kto som, Hermiona. Písali sme si päť mesiacov,“ povedal a Hermiona sa pri vyslovení svojho mena z jeho úst, trochu strhla. Draco si to všimol, ale rozumel tomu.

„Áno, ale nikdy by som si nebola pomyslela, že si to ty. Ten človek, s ktorým som si písala, ktorý mi tak veľmi pomáhal žiť a ani o tom nevedel, bol iný, než Draco Malfoy, ktorého som poznala.“

„Viem. Ale ako vieš, žo ten človek, s ktorým si si písala, nie je moja skutočná osobnosť?“

„Neviem. A to je ten problém,“ povedala Hermiona, vstala a chcela odísť, on ju zadržal.

„Zostaň,“ zašepkal do tmy hlasom, ktorý bol skoro prosebný. V Hermione sa niečo zovrelo, otočila sa k nemu, chvíľu sledovala, ako mu na tvár dopadá tieň, a potom sa posadila späť do kresla.

„Moja mama žije,“ povedal zrazu a ona sa k nemu otočila so zdvihnutým obočím.

„Čože?“

„Moja mama žije. Predstierať jej smrť bol môj a Snapeov plán, ako ju dostať od Luciusa... aby bola v bezpečí. Teraz žije veľmi ďaleko od Veľkej Británie.“

„Moji rodičia sú tiež preč. V Austrálii,“ povedala. „Teraz cez vianoce mi chýbajú asi najviac. Tebe chýba mama?“

Draco sa na ňu neveriacky pozrel. „Samozrejme, že mi chýba!“ Pokrútil hlavou. „Radšej ani nechcem vedieť, čo si o mne myslíš, keď si sa to opýtala.“

„Uisťujem ťa, že je to lepšie než to, čo som si o tebe myslela na Rokforte.“

Draco sa trochu uškrnul a prikývol.

„Prečo si zbehol?“ spýtala sa zrazu a Draco sa zamračil a zhlboka si vzdychol.

„Nejako som vedel, že tejto téme sa nemôžem vyhnúť,“ zamumlal. „Urobil som to preto, lebo byť smrťožrútom nie je to, čím som chcel byť. Viem, že si myslíš opak a ani ti to nezazlievam, pretože som sa tak správal. Ibaže v mojej pozícii som si nič iné dovoliť ani nemohol. Ak by som to odmietol a nezabil by ma Temný Pán, určite by ma zabil otec,“ povedal s trpkosťou v hlase a Hermiona zacítila vo vnútri neznámu bolesť.

„Naozaj si myslíš, že by ťa zabil vlastný otec?“ spýtala sa so stiahnutým hrdlom.

Draco s odpoveďou vôbec nezaváhal. „Áno.“

Hermiona to najprv musela predýchať, kým sa začala znovu pýtať. Povedať s takou samozrejmosťou, že by ho otec zabil, keby sa nestal smrťožrútom, bolo hrozné.

„Prečo ti trvalo tak dlho, kým si sa k nám pridal?“

„Pretože som na to dovtedy nemal odvahu. Potreboval som sa dostať do bodu, kedy som jednoducho nemohol ďalej a nemal čo stratiť a jediným možným východiskom by bolo pridanie sa k Rádu. Môžeš ma pokladať za zbabelca a viem, že ním z veľkej časti som, ale ver mi, že to, čo si videla odteraz nie je nič v porovnaní s tým, čo by si uvidela, keby si patrila k smrťožrútom. Tie veci vedia z človeka vystrašiť živú dušu a vtedy by si si poriadne rozmyslela, či zradíš niekoho, ako je Temný Pán.“

„A ty si predsa zradil,“ podotkla Hermiona.

„Áno.“

„Bál si sa?“

„Čo myslíš?“ spýtal sa Draco a pozrel na ňu.

Hermiona mu opätovala pohľad a z neznámych príčin sa jej oči naplnili slzami. „Myslím, že si sa veľmi bál.“

Draco sa odvrátil a zadíval sa von oknom.

„Áno, bál som sa, ale... to nebolo nič v porovnaní s tým, čo som zažil pred pár týždňami,“ zašepkal a keď sa k nej znova otočil, našiel ju zvedavo na neho hľadieť. „Keď ťa skoro dostal Grayback a keď si bola u Sv. Munga... to bol najväčší strach, aký som kedy zažil.“

Hermione sa zatajil dych a všetko, čo dokázala robiť, bolo zízať na neho. Po chvíli ticha naprázdno prehltla a odvrátila sa.

„Nemôžem uveriť, že si takýto... taký iný,“ vzdychla, postavila sa, podišla k stromčeku a pozerala sa na staré ozdoby, ktoré mali od Weasleyovcov.

„Vieš, že ani ja nie?“ povedal a Hermiona sa k nemu zmätená otočila.

„Čo tým myslíš?“

Draco tiež vstal a podišiel k nej. „Boli časy, keď som si myslel, že sa už nikdy neusmejem. Keď som si myslel, že nebudem nikdy schopný cítiť niečo iné okrem chladu a bolesti. Ale... potom sa niečo zmenilo. Na mojom pergamene sa objavilo to najúhľadnejšie písmo, aké som kedy videl a od tej doby som sa nemohol dočkať, kedy ho uvidím znovu. Nemohol som si dovoliť zomrieť, pretože som potreboval vedieť, čo mi znova napíšeš. Tie odkazy ma zachránili od smrti viackrát, než môžem spočítať, Hermiona.“

Plakala. Slzy sa jej ticho kĺzali dolu tvárou a ona ani nevedela, prečo plače, ale mala tušenie.

„Prečo si mi nechcel povedať, kto si?“

„Najprv som nechcel, a potom som už nemohol. Za prvé som sa bál tvojej reakcie... ale to až neskôr. Na začiatku to bolo jednoducho pre to, že som sa ti chcel za každú cenu vyhnúť.“ Keď uvidel jej zhrozenú tvár, ihneď dodal: „Ale nie pre to, čo si myslíš. Nie kvôli tomu, že si u muklov narodená. Bolo to kvôli...,“ toto naozaj nechcel vyťahovať, „kvôli tomu, čo sa stalo v tú noc na Rokforte, keď som tam vpustil smrťožrútov.“

Hermiona ihneď vedela, o čom hovorí... o tom, ako ju mučil.

„Nevieš si predstaviť, ako veľmi ma to mrzí. Už roky mám z toho nočné mory.“

„Ja tiež,“ zachraptela Hermiona.

„Prepáč, Hermiona. Viem, že mi asi neuveríš, ale ja som to naozaj nechcel urobiť. Bolo to prvý raz, čo som použil cruciatus.“

„Je mi to naozaj ľúto,“ znovu zašepkal a Hermiona sa na neho pozrela. Zadívala sa mu do očí a vtedy si všimla niečo, z čoho sa jej prudko rozbúchalo srdce a zatajil dych. Natiahla k nemu ruku a Draco zmätene pozoroval, ako sa približuje k jeho tvári.

V kútiku pravého oka sa mu na spodnej mihálnici zachytila jedna slza, ktorá pomaly skĺzla z mihálnice a dotkla sa jeho pokožky. Hermiona ju pomaly utrela prstami a Draco sa na Hermionu škovane pozrel.

Hermione sa do očí nadral ďalší príval sĺz, ktorý jej vzápätí začal stekať po tvári.

„Odpúšťam ti,“ povedala sotva počutelne, kým Draco sa na ňu neveriacky pozeral. „Odpúšťam ti, Draco,“ zopakovala, posunula sa o krok k nemu a on ju automaticky zobral do náručia.

Kým mu ticho plakala v náručí, on jej šepkal do ucha slová vďaky za to, že mu odpustila a dala nádej a Hermiona, hoci tom mohla sama len ťažko uveriť, sa v tej chvíli v jeho náručí cítila bezpečnejšie, než sa kedy vo svojom živote cítila.

Epilóg:

„Mimochodom, nemám pre teba žiadny darček pod stromček,“ zamumlala Hermiona do Dracovho pleca, keď ju objímal. „Neplánovala som, že prídeš.“

On sa jemne usmial a stisol ju silnejšie. „Máš pocit, že potrebujem niečo viac?“

„Neviem, možno...“ povedala a odtiahla sa od neho, aby sa mu pozrela do očí. Draco nadvihol obočie a zvedavo ju sledoval. Pomaly k nemu približovala svoje pery a keď ich pritisla k jeho, srdce sa mu zbesilo rozbúšilo.

Zatvoril oči a nechal sa unášať sladkou chuťou je jemných červených pier. Po chvíli sa odtiahol, aby sa mohli obaja nadýchnuť a pritiskol svoje čelo k jej.

„Šťastné a veselé, Hermiona.“

„Šťastné a veselé, Draco.“

Koniec