Hra na lásku 7

Od večere v dome jej rodičov prešli štyri dni. Štyri dni a jej mama sa stále neozvala. Neposlala jej vrešťadlo, nedovalila sa do jej bytu, aby jej vynadala a vlastne ju úplne ignorovala. Bailey vedela, že by mala ďakovať Merlinovi, ale tá situácia ju skôr znervózňovala než upokojila. Bola dosť veľká šanca, že jej to robila naschvál. Chcela ju iba vynervovať, než si ju poriadne podá.

Aby sa trochu rozptýlila a pretože to sľúbila, pozvala Rose a Ericu do svojho bytu na malú kolaudáciu. S návštevou ochotne súhlasili a hneď na druhý deň jej klopali na dvere. Len čo ich otvorila, dve chichotajúce sa čarodejnice vpadli dnu a lapali po dychu.

„Vám dvom sa čo stalo?“ opýtala sa Bailey prv, než ich vôbec stihla pozdraviť.

„Práve sme pri Cukrárni Fortescua videli Felicity Smithovú v úplne príšernom klobúku,“ vysvetlila Rose. „Mala na ňom brokolice. Chápeš to? Brokolice!“ zajakávala a chytila sa za brucho.

„Keby si ju videla, tiež by si sa smiala,“ povedala Erica.

Bailey prevrátila oči a naznačila im, aby vošli do bytu. „Kto je Felicity Smithová?“ spýtala sa.

„Chodila s nami do školy. Chrabromilčanka, o pár rokov staršia. Asi ju nebudeš poznať,“ ujala sa vysvetlenia Erica.

Bailey len neurčito prikývla. Aj tak ju to vlastne nezaujímalo. „Tak poďte,“ vyzvala ich a kráčala za nimi. Na stole v obývačke ich už čakal čaj a bábovka.

Keď sa usadili, spustili na ňu príval obdivných slov a chvály. „Nebola to moja práca,“ musela im pripomenúť. „To všetko Lily.“

„Och,“ zaskočene si povzdychla Erica, „ vedela som, čo robí, ale nemyslela som si, že dokáže takto dobre zariadiť interiér. Keď raz budem mať dom a vykradnem Gringott banku, určite si ju najmem.“

Rose, ktorá práve upíjala z čaju, rýchlo pregltla a šálku položila na tanierik. „Si moja kamarátka, som si istá, že ak Lily poprosím, urobí ti návrhy zadarmo.“

„Ešte nemám vlastný dom, tak s tou iniciatívou brzdi. A s týmto tu,“ ukázala na svoje ploché brucho, ktoré zatiaľ vôbec nenieslo známky tehotenstva, „sa to v dohľadnej dobe ani nebude dať. Nebudem môcť pracovať, keď sa budem starať o dieťa, čo znamená, že si nebudem môcť dovoliť vlastné bývanie. No nie je to čarovné?“ kyslo sa spýtala.

Bailey naprázdno otvorila ústa. Najprv sa zadívala na Rose, než sa znova otočila k Erice. „Takže si sa rozhodla, že si ho necháš?“ potichu sa spýtala.

Erica pokrčila plecami a odvrátila tvár, ktorá zostala čiastočne skrytá za pramene plavých vlasov. „Nie som si istá, ale istá si nebudem asi nikdy. Momentálne premýšľam nad tým, čo by bolo, keby som si to nechala.“

Bailey si s Rose znova vymenili pohľady. Vedela, že to, čo mala na mysli, si musí nechať pre seba. Ona nebola chrabromilčanka s mäkkým srdcom. Ak by sa to stalo jej, dieťa by si nenechala a to isté by poradila aj Erice. Naozaj chcela mať potomka s muklom, s ktorým sa vyspala jedenkrát a ktorého ani nepozná? Bola však natoľko pri zmysloch, aby vedela, že má radšej držať jazyk za zubami. Niekedy bolo lepšie priateľom klamať, ako hovoriť pravdu.

„To je dobré rozhodnutie, nie?“ zvolala Rose. Jej hlas znel až príliš nadšene. Naklonila sa k Erice a položila jej ruku na plece. „Nech sa už rozhodneš akokoľvek, budeme stáť pri tebe.“

Blondínka sa slabo usmiala. „Nezabudni na to, keď ťa zavolám robiť babysitting a budeš musieť vymienať špinavé plienky.“ Bailey znechutene nakrčila nos, ale s Rose to vôbec nepohlo. „Stále nemôžem uveriť, že sa to naozaj deje.“

„No, ja tiež nie,“ zamumlala Bailey, za čo si vyslúžila škaredý pohľad od Erici a kopnutie do členka od Rose. „Už si o tom povedala rodičom?“ spýtala sa.

Erica pokrútila hlavou. „Nie,“ odpovedala, „než na nich spustím túto atómovú bombu, budem musieť vedieť, čo budem s tým deckom robiť. Pretože oni budú určite chcieť vedieť, aký mám plán.“

„A aký máš plán?“ opýtala sa Bailey.

„Žiadny,“ zašomrala Erica a načiahla sa po bábovke. „Ako môžem mať nejaký plán, keď sotva dokážem uveriť tomu, že som tehotná?“

Na to nemala ani jedna čo povedať.

„A čo jeho otec?“ vyhŕkla zrazu Rose. „Povedala si, že ho ani nepoznáš, ale sú spôsoby, ako by sa dal nájsť. Sme predsa čarodejníci.“

„A čo mu poviem?“ vybehla na ňu Erica. „Že síce to bola len jedna noc, obaja sme boli opití a ani poriadne nevedeli, čo robíme, ale že to vyústilo do zrodu ďalšieho človeka? Aj keby mi uveril, že je to jeho dieťa, prečo by s ním chcel mať niečo spoločné?“

„To nemôžeš vedieť.“

Bailey s Rose nesúhlasila. Poznala opačné pohlavie dosť dobre na to, aby vedela, že táto situácia nevyzerala veľmi ružovo. Ale toto bol ďalší z tých názorov, s ktorými sa nemohla podeliť. Niekedy bolo byť jedinou slizolinčankou v okruchu chrabromilských priateliek naozaj nanič.

„Kým bude neskoro, mám ešte pár týždňov, aby som si to premyslela a rozhodla sa, ale,“ podoprela si rukou bradu a zatvárila sa zmorene, „bude to mať na mňa dopad, či už sa rozhodnem tak alebo onak. Je jasné, čo sa stane, ak si to nechám. A ak nie... čítala som v muklovských knihách, že aj potrat ženu veľmi zasiahne. Jednoducho – čokoľvek spravím, som v riti.“

Ticho, ktoré po jej monológu nastalo, nebolo príjemné ani pre jednu z nich. Erica bola zabratá do svojich vlastných problémov, Rose súcitne sledovala svoju priateľku a Bailey v duchu premýšľala nad tým, ako veľmi sa táto návšteva líšila od predstavy, ktorú mala v hlave. Myslela si, že sa zabavia a strávia pekné popoludnie, ale toto sa skôr podobalo na kar.

Erica sa z ničoho nič vystrela na pohovke a zhlboka sa nadýchla. „Poďme sa baviť o niečom inom, dobre? V hlave mám chaos a nemyslím si, že rozprávaním o mojej situácii sa na tom niečo zmení. Bailey,“ oslovila slizolinčanku a otočila sa k nej, „ešte stále čakám na sovu s tými filmami, čo si mi sľúbila na Rosinej a Scopriusovej oslave v bare.“

Úprimne, Bailey nemala potuchy, o čom tárala. „Čo? Aké filmy?“

Erica prevrátila oči. „Povedala si mi, že mi pošleš sovu so zoznamom nejakých dobrých filmov.“

Tmavovláska sa narovnala, keď jej konečne svitlo. „A dohodli sme sa, že si pôjdeme nejaké spolu pozrieť do muklovského kina,“ spomenula si. „Prepáč, úplne som na to zabudla. Spíšem ti ich a pošlem ešte dnes. Sľubujem.“

„Keď ste už spomenuli moje zásnuby, Scorpius mi povedal, ako strašne sa k tebe správal Albus. Naozaj ma to mrzí.“

Bailey nadvihla obočie. „Prečo? Nie je to tvoja vina, Rose, ty sa mi nemusíš ospravedlňovať.“

Rose trhla plecami. „Je moja rodina a urazil ťa na mojom večierku, jasné, že sa cítim trochu zodpovedná. Na druhý deň sa s ním Scorpius strašne pohádal. Myslím, že sa stále nerozprávajú.“

„No skvelé!“ vyhŕkla Bailey namrzene. „Takže teraz ma k tomu všetkému, čo mám podľa neho na svedomí, bude viniť ešte aj z toho, že som zničila ich priateľstvo.“

„Prosím ťa, nebuď taká melodramatická. O pár dní ani nebudú vedieť, prečo sa pohádali.“

„Možno,“ pripustila Bailey, „ale Albus si určite bude pamätať, že to bolo kvôli mne.“

„Nie,“ oponovala Rose, „bolo to kvôli tomu, že sa prával ako idiot.“

„On si myslí, že má na to právo,“ zašomrala. „Ale naozaj sa nechcem baviť o ňom.“

„Radšej by si sa bavila o niekom inom, čo?“ z ničono nič sa do rozhovoru vložila aj Erica. Čo bolo ešte čudnejšie, mala na tvári široký úškrn a dívala sa na Bailey. „O kom inom?“ nechápala.

„Och, ale no tak!“ hrane ju pokárala. Pozrela sa na Rose a potom sa znova sústredila na Bailey. „Obe sme čítali článok v Dennom prorokovi. Zjavne máš na muške nový objav.“

Červenovláska horlivo prikyvovala. „Videli sme fotky. Je takýýýý chutnýýý!“

Trvalo jej iba dve sekundy, kým jej došlo, o čom Erica hovorila. Narážala na mylnú interpretáciu jej blízkeho vzťahu k Tomovi, o ktorej si mohol ktorýkoľvek čarodejník prečítať v Dennom prorokovi. A ten idiot ich v tom ešte aj nepriamo podporil, keď sa s ňou pretŕčal v čarodejníckej reštaurácii v Šikmej uličke. Povzdychla si.

„Nie je to tak.“

Rose nadvihla červené obočie. „Fakt? Naozaj chceš začať práve touto vetou?“ čudovala sa. „Nemusíš to pred nami popierať, ja ti to doprajem. V poslednej dobe si aj tak myslím, že si ťa Albus nezaslúži.“

„A čo s tým má, dočerta, Albus?“ z ničoho nič na ňu vyletela. „Myslela som si, že sme o ňom prestali hovoriť.“

„No dobre,“ rýchlo ju chlácholila Rose a zodvihla ruky dlaňami k nej, akoby sa vzdávala. „Ako keby som nič nepovedala. Mimochodom, tvoj Tom je véééľmi chutný.“

Erica, ktorá sedela oproti Bailey, sa zaškerila. „Vyzerá ako model,“ zasnene povedala.

„Ale nie je. A nie je ani môj Tom,“ zahriakla ich. Otočila sa k Rose. „Povedala si, že je chutný - dvakrát.“

Rose na ňu vycerila žiarivobiele zuby. „Lebo je. Prečo sa rozčuľuješ?“ spýtala sa sladkým hlasom.

„Nerozčuľujem sa!“ vyhŕkla. Potom, už pokojnejšie, povedala: „Tom je len môj kamarát. Najlepší priateľ. Preto spolu trávime toľko času, ale nič viac medzi nami nie je.“

„Prečo?“

Tá otázka ju zarazila. Otočila sa k Erice, ktorá sa jej to spýtala, a chvíľu sa na ňu bezmocne dívala. „Je ako môj brat,“ povedala. Nebola to však úplne pravda.

„Veľmi, veľmi sexy brat.“

„Och, pre Merlina!“ zakňučala. „To spôsobujú tie tehotenské hormóny?“

Erica prevrátila oči. „Žiadne tehotenské hormóny, mám oči.“

„A vy dvaja vyzeráte veľmi pekne,“ dodala Rose.

„No to by už stačilo, dohadzovačky. Môžete s tým prestať?“ zamračne sa spýtala. „Nechápem, čo sa to s vami deje.“

Rose si odhryzla z bábovky a rýchlo prežúvala. „A nie je to jasné?“ spýtala sa s plnými ústami. „Chceme, aby si si konečne niekoho našla a Tom vyzerá byť celkom dobrý adept.“

„Až na to, že mám k nemu sesterský vzťah,“ pripomenula im.

„Och, prosím ťa,“ odfrkla si Erica, „to si iba navrávaš. S nikým, kto vyzerá ako on, nemôžeš mať sesterský vzťah, ak naozaj nie si jeho sestra. Vieš, čo si myslím?“

„Nie,“ odvetila Bailey s povzdychom, „a ani to nechcem vedieť.“

„Ha, smola! Aj tak ti to poviem. Myslím si, že si stále namotaná na Albusa a to ti bráni začať si niečo s Tomom.“

„Aha.“ Bailey si preložila ruky na prsiach a oprela sa v kresle. „Zabúdaš ale na jeden malý detail. Tom ma má iba za kamarátku a nič viac.“

„Možno si mu len nedala šancu na to, aby ti dokázal, že to tak nie je,“ nahlas zapremýšľala Rose. Bailey na ňu vrhla vražedný pohľad a ona pokrčila plecami. „Môže to tak byť. A toto,“ naklonila sa a z kabelky vytiahla bielu obálku, „je perfektná príližitosť, kedy budete môcť... preskúmať svoje city.“

To znelo tak strašne chrabromilsky, až Bailey nakrčila nos. „Preskúmať svoje city?“ znechutene zopakovala a s nadvihnutým obočím sa načiahla po podávanej obálke. „Čo je to?“

„Je to pozvánka na oficiálnu oslavu môjho a Scorpiusovho zasnúbenia. Jeho mama sa do plánovania vážne vložila. Bude to veľkolepé. Skoro dvesto hostí.“

„Dvesto?!“

Rose prikývla. „Myslím, že pozvala každého, s kým sa kedy v živote stretla. Mala si vidieť výraz mojej mamy, keď som jej to povedala,“ zasmiala sa. „Nemá rada takého veľké parády, ale ja sa rozhodne nesťažujem. Hoci to by som pred ňou otvorene nikdy nepovedala.“

Bailey sa zasmiala a otvorila obálku. „Tuším to jediné, čo máš po mame, je mozog.“ Prezrela si okrasný tvrdý papier a zamračila sa. „Pre dve osoby?“

„Ako som povedala, Tom bude mať možnosť dvoriť ti.“

„Dvoriť mi? Rozprávaš, ako keby si sa narodila v devätnástom storočí. A nikto mi nebude dvoriť. SME IBA KAMARÁTI,“ vyslovila každé slovo pomaly a zreteľne.

„Veď uvidíme,“ odvetila s tajomným úsmevom na tvári, ktorý sa rozhodla Bailey ignorovať. Prečo chrabromilčania vždy strkajú nos do cudzích vecí?

„Ale ani ho nepoznáš a pozývaš ho na svoje zásnuby?“

„No a?“ pokrčila ramenami. „Veď je to tvoj priateľ. A máš vôbec potuchy, koľko tam bude čarodejníkov, ktorých vôbec nepoznám, lebo sú to priatelia Scorpiusových rodičov?“

„Je môj kamarát, nie priateľ,“ zdvôraznila Bailey. „Keď ste čítali o nás článok v Dennom proroku, bolo tam napísané celé jeho meno, nie?“

„A?“ ozvala sa Erica.

„Je Nott, syn Theodora Notta. To meno vám asi niečo hovorí.“

Rose si vymenila s Ericou rýchly pohľad a znova obrátila k ich hostiteľke. Zamračila sa na ňu. „Dúfam, že nenarážaš na to, že jeho otec chodil do slizolinu.“

„Nie, narážam na to, že jeho otec bol vo vojne naklonený viac k temným čarodejníkom,“ vysvetlila.

„A Scorpiusov otec bol temný čarodejník,“ dôrazne jej pripomenula Rose. „Bailey, ak by sme sa riadili podľa toho, akí sú rodičia našich priateľov, ani jedna z nás by tu nesedela. Myslela som si, že vieš, že také nie sme.“

Bailey na chvíľu sklonila hlavu, kým opäť čelila ich pohľadom. Neľutovala to, čo povedala. Chcela si byť úplne istá, že by im Tomova prítomnosť nevadila, ak by sa rozhodla, že pôjde s ňou. „Len som chcela, aby si vedela, koho vlastne pozývaš.“

„Pozývam tvojho kamaráta. A ak je, ako hovoríš, tvoj nalepší priateľ, tak by už bolo načase, aby sme ho spoznali, nie?

***

Pomaly zisťovala, že dovolenka nebola zas až taká skvelá, ak ju nemala s kým tráviť. Tom musel odísť kvôli pracovným povinnostiam na pár dní do Grécka a Rose s Ericou mali na rozdiel od nej prácu, kam museli chodiť každý jeden deň, takže sa jej nemohli stále venovať. Bolo trochu depresívne uvedomiť si, že okrem nich vlastne v Londýne nemala žiadnych priateľov. Mala známych, ale boli to typy, s ktorými sa dobre zabavíte na diskotéke alebo na oslave; neboli to skutoční kamaráti. Dokonca aj medzi muklami mala iba hŕstku priateľov, ktorí boli väčšinou z branže a všetci boli rozlietaní po svete. Do úvahy, samozrejme, prichádzal aj Scorpius, ale keď sa tak nad tým zamyslela, v posledných rokoch sa s ním stretla osamote iba jeden raz. Bolo to vtedy, keď ju našiel v klube, kde boxoval Albus, a ten rozhovor nebol príjemný.

Takže za posledné dva týždne prečítala desať kníh a hoci sa jej podarilo ísť s Ericou dvakrát do kina, to bolo to najvzrušujúcejšie, čo sa v jej živote stalo. Vlastne nie, trochu klamala. Návštevy kina nebolo to jediné, čo sa jej stalo, ale bolo to to jediné, čo bolo pozitívne vzrušujúce. Negatívny dopad na ňu mali tie tri pergameny, ktoré jej priniesla už dobre známa sova s hrôzostrašne pokojným správaním.

V dvoch odkazol, ktoré jej Evan Flint poslal, boli pozvania na večeru, ktoré slušne odmietla. Modlila sa, aby jej už nič iné neposlal a zabudol, že ju vôbec pozná. A potom prišla bomba v podobe tretej sovy.

Tá ružová blúzka ti dnes svedčala.

Nedokázala ani opísať pocit, ktorý v nej ten list vyvolal. Po chrbte sa jej rozutekali zimomriavky a paralizovali jej svalstvo. V deň, na ktorý narážal Flint, jej už bolo zle zo zízania na steny vo svojom byte a len tak sa vybrala do mesta. Najprv sa prechádzala v muklovskom Londýne, ponakupovala pár kusov oblečenia a potom si dala v Šikmej uličke v kaviarni kapučíno. Jediná možnosť, ako mohol vedieť, čo mala vtedy na sebe, bolo, že ju sledoval. To poznanie bolo ako úder do žalúdka. Nechcela vedieť, ako ďaleko bol schopný zájsť, hoci určitú predstavu mala, keďže vedela, čo sa pokúsil urobiť Rose. No dúfala, že v nejakej podobnej hlúposti mu zabráni fakt, že jej otec ho zamestnáva. A aj jeho otca. No už len to, že sa poneviera pred domom, kde má byt, a čaká kým vylezie, aby ju špehoval, bolo... bolo to na ňu príliš. Nechcela s ním mať nič spoločné, dokonca ani nechcela, aby sa na ňu díval tým svojim oplzlým pohľadom.

***

Na oficiálny zásnubný večierok si vybrala krvavočervené šaty po zem s upnutým strihom. Už dávno nebola na takom normálnom večierku, a tak sa naň patrične pripravila. Vedela, že vyzerala dobre a dokonca sa tam tešila, no keď po ňu prišiel Tom a ona mu otvorila dvere svojho bytu, jej žalúdok zachvátil roj neposedných motýľov. A nebol to ten dobrý druh motýľov. Naposledy, keď sa videla s Albusom, skončilo to hádkou medzi ním a Scorpiusom. Obávala sa ďalšieho stretnutia s ním.

Tiež bola nesvoja z toho, že má predstaviť Toma svojim priateľom. Tom bol spoločenský a zvyčajne vždy s každým vychádzal, ale to jej nezabránilo v tom, aby si robila starosti. Vedela, že Rose s Ericou sa vlastne tešili na to, že ho spoznajú, a Scorpius sa s ním určite už niekedy stretol, pretože ich rodiča sa poznali. Ona mala obavy zo stretnutia Toma s Albusom. Albus bol v poslednom čase výbušný a temperamentný a aj napriek Tomovmu nečakanému a úplne neplodnému pokusu o jeho žiarlivosť, vedela, že k nemu cíti nepriateľstvo kvôli tomu, ako hnusne sa k nej správal.

Takže keď Tomovi otvorila dvere, vo svojom vnútri sa pasovala so zmesou radosti a nervozity.

„Úúúú,“ vyhŕkol Tom, keď ju zbadal, „chystáš sa na lov? Pretože podľa Denného proroka my dvaja randíme, takže by ma to mohlo uraziť.“

Bailey sa nervózne zaškerila a odstúpila, aby mohol vojsť dnu. Prešla do obývačky, kde mala pohodené pri pohovke lodičky a na konferenčnom stolíku prútik. Obula sa. „Niekto má ale dobrú náladu,“ povedla, keď si zastrčila prútik do púzdra pripevnenom na lýtku. „Ale na druhej strane,“ dodala, keď sa narovnala, „kedy si nemal?“

„Niektorí ľudia to oceňujú, ale ty sa sťažuješ.“

„Nesťažujem sa, len konštatujem.“

Tom ju nasledoval späť ku vchodovým dverám. Keď ich otvorila, odstúpila a kývla hlavou, nech ide prvý. „Tak, poďme na to.“

***

Veľmi skoro jej došlo, že nemala dôvod byť nervózna. Tom bol príjemný a spoločenský ako obvykle a Rose s Ericou ním boli doslova unesené. Keďže pán a pani Nottovci poznali Draca Malfoya a jeho manželsku už od kolísky, Scorpius Toma už poznal a keď na seba natrafili, pozdravili sa ako starí známi. Obrovsky sa jej uľavilo, že Albus sa jej úspešne vyhýbal a tak s ním Tom neprišiel do kontaktu. To bol pre ňu naozaj veľký bonus.

Keď sa okolo seba poobzerala, zistila, že minimálne polovica pozvaných hostí kedysi patrila do slizolinskej fakulty. A keďže fakulty netvoria zas až také veľké komunity, a Tomovi rodičia tam kedysi tiež patrili, jej priateľ značné množstvo pozvaných hostí už poznal minimálne od videnia. Bailey odľahlo, že sa tam nebude cítiť úplne cudzo. Na jej prekvapenie sa však od nej nepohol ani na krok. Nevedela, či nemal chuť ísť sa socializovať alebo na ňu iba tak veľmi dával pozor. Vážila si to, ale nebola z cukru, nemusel sa k nej správať ako k porcelánovej bábike.

Bailey bola vlastne prekvapená, ako hladko všetko prebiehalo. Erica bola takmer neustále s nimi a spolu s ňou tvorili trojicu, ktorá sa na oslave zabávala asi najviac a najhlučnejšie. Zásluhu na tom si ale nemohla pripísať ona. Bolo to najmä vďaka Tomovi, ktorý zo seba súkal vtipy a jednu pohotovú poznámku za druhou. Bailey si neraz pomyslela, že by sa uživil aj ako zabávač. Ale ako všetko dobré v jej živote, ani táto idylka netrvalo pridlho. Niečo sa muselo nevyhnutne pokaziť.

Draco Malfoy a Astoria Malfoyová sa priatelili s jej rodičmi už od školy. Bolo samozrejmé, že na zásnubách ich syna nemohli chýbať a Bailey to vedela. Zahliadla ich v dave už hneď na začiatku, ale ich prítomnosť prakticky odignorovala. Iba im stroho kývla hlavou na pozdrav a utekala do bezpečnej vzdialenosti. To im však nezabránilo v tom, aby Mohamed neprišiel k hore.

Videla ich prichádzať už skôr, než sa priblížili k jej malej skupinke priateľov a ihneď jej zamrzol úsmev na tvári. Než sa od nich oddelila, zaregistrovala Tomov súcitný pohľad, ktorý si ich tiež všimol. Vyšla im v ústrety. Nemala najmenší záujem na tom, aby jej čistili žalúdok pred svedkami.

„Vidím, že si tu s Thomasom,“ začala bez úvodu jej mama. Bailey mala chuť zotrieť jej tú samoľúbu grimasu z tváre. Veľmi dobre vedela, čo si práve myslela. Že jej dcéra konečne prestala hanobiť meno rodiny a dostala rozum, keď sa dala dokopy s Tomom.

„Hej,“ zašomrala a stretla sa s otcovým pohľadom. Nič jej nepovedal a nevyzeralo to tak, že by sa na to chystal. Typické.

„Gratulujem. Bola to úľava, keď som si v novinách prečítala, že spolu chodíte. Aj keď si nám to mohla povedať osobne,“ káravo povedala a zamračila sa na ňu. Náhle sa však všetky chmáry z jej tváre vytratili. „Nottovci sú bohatá a prestížna rodina a s jeho otcom máme už od školy veľmi dobré vzťahy. Ešte pred pár dňami by som si nepomyslela, že to niekedy poviem, ale som na teba hrdá.“

Bailey stisla pery a prekrížila si ruky na hrudi. Odvrátila pohľad od mamy. Jej slová ju bodali, hoci si nemyslela, že ju ešte môže niečo, čo jej povie, zabolieť. Zaťala ruky v päsť. Na chvíľu jej prebleslo hlavou, že by ju mohla nechať v tomto milosrdnom omyle, ale potom si to rozmyslela. Nechcela, aby si ju matka začala vážiť na základe klamstva. Na základe jej domnelého partnera a nie jej samotnej.

„Vo svojom veku by si už mohla vedieť, že nemôžeš veriť všetkému, čo čítaš v novinách. Tom je iba môj kamarát a nič viac,“ povedala odmerane a pozorne sledovala maminu tvár. Chcela vidieť jej reakciu. Keď jej to došlo, Bailey pocítila zvrátenú satisfakciu. Jej nádeje a plány na podľa nej vhodné partnera pre svoju dcéru práve vyleteli von oknom.

Pansy na dcéru prižmúrila tmavé oči a pery stisla do nahnevanej tenkej čiary. „Chcela som ti povedať, že ti ani nevynadám za to, ako si sa správala na večeri k Flintovcom, ale týmto sa situácia mení,“ zasyčala a nečakane silne ju schmatla za lakeť a potiahla k sebe. Bailey na ňu vyvalila oči a žalúdok jej stiahlo znepokojenie. Hoci mala jej mama ostrý jazyk a nebála sa ho použiť, k fyzickej sile sa nikdy neuchýlila. „Vieš si predstaviť, koľko ospravedlňovania a presviedčania nás stálo, kým-“

„Pansy,“ ozval sa zrazu Blaise Zabini, ktorý doteraz neprehovoril, „choď sa porozprávať s Astoriou,“ prikázal svojej manželke pokojným, ale ráznym hlasom.

Bailey využila chvíľku nepozornosti a vytrhla si lakeť z jej železného zovretia. O krok od nej odstúpila a sledovala, ako jej mama vrhla po otcovi nahnevaný pohľad. Zvrtla sa, zagánila na dcéru a so zdvyhnutou hlavou kráčala preč. Bailey ju pohľadom sprevádzala dovtedy, kým nenarazila na pár tmavohnedých očí, ktoré ju z diaľky sledovali. Už druhýkrát sa jej žalúdok zhupol, ale tento raz nevedela dobre identifikovať, aká emócia to vyvolala.

„Prečo ju provokuješ?“

Bailey precitla, odtrhla zrak od Albusa a sústredila sa na svojho otca. „Neprovokujem ju,“ bránila sa.

„Ale áno,“ namietal, „to, že s Thomasom nie ste pár, sa dalo povedať aj inak.“

„Tak fajn,“ vyhŕkla a rozhodila ruky, „dalo sa to povedať aj inak. Samozrejme, že dalo. Ale prečo by som mala byť slušná alebo milá, keď sa mi niečoho takého od nej nikdy nedostalo?“

Jej otec si sťažka povzdychol a keď sa na neho teraz Bailey pozrela zblízka, videla každý malý detail jeho tváre. Vyzeral unavene. Nie tak unavene akoby v noci zle spal, ale tak ako sa cítia ľudia, ktorí sú unavení zo života. Z ničoho nič jej položil ruku za chrbát. „Poď, pôjdeme inam,“ potichu jej povedal.

Tlak jeho ruky na jej chrbte zosilnel a zlačil ju von z miestnosti. Jej otec poznal Malfoy Manor veľmi dobre a tak nemusel pátrať po prázdnej miestnosti. Neomylným krokom ju zaviedol k veľkým vyrezávaným dverám. Keď ich otvoril a vstúpili dnu, Bailey si uvedomila, že to bola knižnica. Tri steny zo štyroch boli obložené policami s knihami viazanými v koži, ktoré vyzerali veľmi staro a mali pravdepodobne hodnotu celého majetku. Posledná stena pozostávala z obrovských francúzskych okien s výhľadom na záhradu, ktorej kraľoval bezchybný trávnik a majestátna fontána. Cez okná do vnútra prúdili ohnivé lúče zapadajúceho slnka a osvetľovali inak tmavú miestnosť.

„Sadni si.“

Bailey na chvíľu stuhla, ale potom sa pohla k pohovke z tmavohnedej kože a posadila sa. Sedela na úplnom kraji, ako keby sa každú chvíľu chystala vyskočiť a uniknúť z miestnosti.

Jej otec podišiel ku krbu, ktorý bol oproti pohovke, zastrčil si ruky do vreciek a oprel sa o krbovú rímsu. Nepozeral sa na ňu, bol otočený smerom k oknám do záhrady. „Viem, že s mamou nevychádzaš,“ potichu povedal. Keď si Bailey nahlas odfŕkla, vrhol na ňu varovný pohľad, ale potom sa znova odvrátil. „Musíš ale vedieť, že to nemyslí zle.“

Vyvalila na neho oči. „Nepočul si, čo mi pred chvíľou povedala?“ rozčúlene sa spýtala. „Ja sama o sebe nie som hodná toho, aby na mňa bola hrdá. To, čo ju naplňuje hrdosťou, je môj priateľ... ktorý ani nie je môj priateľ.“

„Nemyslela to tak.“

„Ale myslela,“ tvrdohlavo mu oponovala. „Nemusíš ma uisťovať o tom, že jej na mne záleží, už nie som malé dieťa. Viem, ako to je,“ trpko povedala. Nerozumela, kam mal tento rozhovor smerovať. Nebola naivná, nepotrebovala, aby ju uisťoval o materinskej láske, keď poznala pravdu.

„Bailey,“ zvrtol sa k nej a pozrel sa jej priamo do očí, „čo sa týka Flintovcov,“ zaváhal, ale rozhodol sa pokračovať, „tvoje správanie bolo naozaj neospravedlniteľné.“

„Mama ti prikázala, aby si mi to vytmavil?“ chcela vedieť. Jej otec sa nikdy nestaral o podobné veci. Síce si zakladal na dobrej povesti, ale jej nevinné rebelantské správanie ho nikdy neiritovalo natoľko, aby voči nej zakročil. Dokonca aj keď jej mama šalela, lebo si myslela, že jej zaťom sa v budúcnosti stane Potter, jej otec mlčal a nič jej nevyhadzoval na oči. To však neznamenalo, že to schvaľoval. Iba preferoval tichú vzburu. Názorná ukážka, ako veľmi sa mu to nepáči, by prišla, až keby išlo naozaj do tuhého.

Pokrútil hlavou. „Nie. Bol som tam, mama mi nemusela nič prikazovať, videl som, ako si sa chovala. Marcus Flint má v našej firme významnú funkciu a spolu s jeho manželkou ho poznáme od malička. Zaslúžia si rešpekt.“

„Nemysli si, že neviem, prečo ich zavolala na večeru. Alebo skôr prečo zavolala na tú večeru aj mňa. Poviem ti to hneď, aby potom nedošlo k nejakým nedorozumeniam. Nikdy sa na Evana ani dvakrát nepozriem, nieto aby som s ním začala chodiť. Nech si to mama láskavo vyhodí z hlavy.“

„Je jedno, za akým účelom tam boli. Také správanie jednoducho nie je akceptovateľné a hotovo!“

Bailey odvrátila tvár a potlačila túžbu prevrátiť oči. „Fajn, ako chceš,“ podvolila sa. „Ale s tým človekom sa už nestretnem. Je to úchylný bastard,“ zasyčala, jej hlas bol plný jedu.

„Bailey!“

„Je to pravda. To, čo sa šušuká o Evanovi – že napadol Rose - je pravda, otec.“

Blaise sa odlepil od rímsy a zamračil sa na dcéru. „O čom to hovoríš?“

„O tom, že Evan v škole napadol Rose Weasleyovú. Neviem, koho všetko museli jeho rodičia podplatiť, aby sa to nedostalo na verejnosť, ale ja viem, že je to pravda. Videla som Rose v nemocničnom krídle krátko po tom, ako sa to stalo,“ vysvetľovala, no zrazila sa, keď uvidela jeho výraz. Vyvalila na neho oči. „Nehovor mi, že o tom nevieš,“ neveriacky hlesla. „Mama o tom vie, to viem naisto.“

„Povedz mi, čo sa stalo,“ vyzval ju a Bailey to urobila. Vylíčila mu, ako Rose prenasledoval a nenechal ju na pokoji, ako ju pozýval na rande a nechcel akceptovať, že nemá záujem. A napokon mu mohla aj dosť podrobne opísať, čo sa stalo v ten večer, keď ju takmer znásilnil, pretože to vedela hneď z prvej ruky. Nezabudla sa zmieniť ani o tom, ako Scorpiusovi počas metlobalového zápasu zlomil metlu a bystrohlavskému hráčovi napravil fasádu len kvôli tomu, že mal o Rose záujem.

Keď dokončila svoje rozprávanie, jej otec sa tváril nečitateľne, čo ju trochu sklamalo. Skúmavo, mlčky si ju prezeral.

„Takže rozumieš, prečo s ním nechcem mať nič spoločné,“ dodala, keď sa jej zdalo, že bol ticho príliš dlho. V duchu sa pýtala sama seba, či jej uveril. Ale nebolo ťažké nájsť si iný zdroj, ktorý by to mohol potvrdiť.

Z ničoho nič sa Blaise pohol k svojej dcére a posadil sa do veľkého koženného kresla po jej ľavici. Vyčerpane si povzdychol a počochral si koreň nosa. Bailey ho napäto sledovala. „A mama o tom vedela?“ spýtal sa.

Nerozumela, ako bolo možné, že o tom nevedel. „Keď som prišla po šiestom ročníku domov na prázdniny, povedala som jej to,“ odvetila. Jej otec stuhol v kresle a svet akoby na chvíľu zamrzol. Bailey niečo hovorilo, aby sa stiahla do úzadia a počkala. Keď sa po chvíli z ničoho nič narovnal, urobil to tak rýchlo, až sa od prekvapenia strhla.

„Choď za svojim kamarátom, už sa určite čuduje, kde si,“ prikázal jej.

Bailey mala na jazyku kopu otázok, na ktoré by od neho rada dostala odpoveď. Chcela mu povedať o odkazoch, ktoré jej Flint poslal a že má podozrenie, že ju ten chorý bastard sleduje, ale únava, ktorou presiakol jeho hlas, keď ju požiadal, aby sa pripojila k oslave, ju zastavila. Mala pocit, že si toho potreboval veľa utriediť v hlave a toto mohlo počkať. Prikývla preto a bez slova vykĺzla z miestnosti.